Európske vlády sú podráždené tým, čo vnímajú ako krok Ursuly von der Leyenovej prezentovať sa ako hlavná predstaviteľka EÚ v zahraničí. Tvrdia, že počas prvých dní americko-izraelskej kampane proti Iránu prekročila svoj mandát.
Po 4 rokoch neukončenej ukrajinskej vojny nevyprovokované útoky Izraela a Spojených štátov amerických (SŠA) na Irán spôsobili vojnu v ďalekom Perzskom zálive. Niekoľko európskych vlád dráždi, že predsedníčka Európskej komisie (EK) von der Leyenová si v nej prisvojila úlohu, ktorá patrí eurokomisárke pre zahraničné veci EÚ Kaji Kallasovej. Kam to môže smerovať analyzuje portál Politico po rozhovoroch s nemenovanými politikmi.
27 hlavných miest štátov Európskej únie (EÚ) má navonok zastupovať Kallasová. V prvých dňoch po útoku na Irán však "von der Leyenová signalizovala podporu Izraelu a SŠA v zmene režimu v Teheráne a uskutočnila najmenej tucet telefonátov s lídrami EÚ a štátov Perzského zálivu. Opakovane presadzovala verejné pozície, ktoré ďaleko presahujú konsenzus medzi členmi bloku, uviedli jej kritici" podľa Politico.
„Mala som pocit, že mám halucinácie... keď som sledovala, ako Ursula von der Leyenová volá hlavam štátov Perzského zálivu,“ povedala Nathalie Loiseauová, francúzska centristická poslankyňa vo Výbore pre zahraničné veci Európskeho parlamentu. „Nemá žiadnu diplomatickú službu, hovorí bez mandátu alebo spravodajských brífingov. Jej slová nemajú žiadnu hodnotu okrem jej individuálneho vyhlásenia," zhrnula obvinenia Francúzka.
Utrhnutá Leyenová bez mandátu
Konflikt na Blízkom východe vstupuje do druhého týždňa, EÚ sa snaží hovoriť jednotným hlasom. Diplomati pre Politico uviedli, že úloha koordinácie zahraničnej politiky bloku leží na Kallasovej - jej úlohou je spolupracovať s hlavnými mestami a formulovať spoločné stanovisko. Vyžaduje to však čas a námahu. Von der Leyenová riskuje, že unáhlenosťou vytvorí zmätok vo vzťahoch so zvyškom sveta, povedali.
„Problém je v tom, že Leyenová vychádza s nápadmi a zaväzuje Európsku úniu bez toho, aby sa predtým poradila s členskými krajinami,“ povedal vysokopostavený diplomat EÚ zapojený do diskusií o zahraničnej politike pod podmienkou zachovania anonymity, aby mohol otvorene hovoriť o citlivých vnútorných záležitostiach. „Hovorí veci, ktoré nepatria do jej mandátu.“ Toto napätie bude v pozadí, keďže von der Leyenová a Kallasová dnes predsedajú konferencii veľvyslancov EÚ v Bruseli, kde by mali obe predniesť kľúčové prejavy.
Hovorca obhajcom
Eurokomisia obvinenia odmietla, hovorca EK uviedol, že jeho nadriadená preukazuje „politické vedenie vonkajších politík Komisie“ v súlade so zmluvami EÚ. Formálne stanovisko EÚ k iránskej vojne nestanovila von der Leyenová, ale Kallasová ho údajne definovala pred týždňom vo vyhlásení koordinovanom s 27 európskymi krajinami, uviedol hovorca. „Vyhlásenie odráža stanovisko EÚ k tejto záležitosti,“ povedal hovorca.
Diplomati oponujú, že záplava tweetov a rozhovorov von der Leyenovej s lídrami krajín Perzského zálivu formálne nereprezentovala postoje EÚ v oblasti zahraničnej politiky. Kritici tiež vyjadrili skepticizmus voči tomu, čo by von der Leyenová, ktorá nemá k dispozícii žiadne vojenské prostriedky a nemá mandát na formovanie pozícií celej EÚ v oblasti zahraničnej politiky, mohla ponúkať štátom Perzského zálivu v prípade raketových a bezpilotných útokov zo strany Iránu.
„Čo presne sľubuje, keď hovorí, že ich podporíme?“ spýtal sa Loiseau z centristickej strany francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona. „Kto je to ‚my‘? Zatiaľ je tou podporou [francúzska lietadlová loď Charles de Gaulle], lietadlá Rafale v Abú Zabí a obranné dohody s niektorými krajinami.“ Sľubuje pritom ochranu tankerov v zálive.
Diktátorka Leyenová vs. 10 krajín
Vyhlásenie, v ktorom von der Leyenová podporuje zmenu vedenia v Iráne zvonka, sa ukázalo ako obzvlášť nepríjemné pre krajiny EÚ, ktoré sa prikláňajú k veľmi kritickému postoju španielskeho premiéra Pedra Sáncheza k americko-izraelským náletom. Krajiny EÚ sú rozdelené v názore na to, ako reagovať na konflikt. Napriek dosiahnutiu konsenzu o vyhlásení o vojne 1. marca 10 krajín počas mimoriadneho stretnutia ministrov zahraničných vecí EÚ presadzovalo uplatňovanie medzinárodného práva, uviedli dvaja diplomati. Vývoj von der Leyenovej na najmocnejšiu osobnosť EÚ s postavením porovnateľným s prezidentmi a premiérmi trval takmer 7 rokov. „My [Európa] máme byť majákom medzinárodného práva,“ povedal štvrtý diplomat. „Ale teraz nás nachytala na zmenu režimu. Čia je to pozícia? Nie naša.“
Hovorca eurkomisie uviedol, že krajiny Perzského zálivu boli „vďačné“ za „proaktívnu“ komunikáciu s von der Leyenovou v posledných dňoch.
„Toto nie je to, čo chceme“
V Paríži najviac rozčúlilo rozhodnutie von der Leyenovej vyslať svoju komisárku pre Stredozemie Dubravku Šuicovú na ustanovujúce zasadnutie Trumpovej Rady pre mier. Vyjadrenie francúzskeho ministra zahraničných vecí Jeana-Noëla Barrota bolo jednoznačne kritické. „Trump nerozlišoval medzi pozorovateľmi a riadnymi členmi [Mierovej rady],“ povedal diplomat. „Vlajku EÚ vystavil spolu s ostatnými, čím demonštroval, že Európska únia túto iniciatívu podporuje. Toto nie je to, čo chceme.“
Kallasová proti Leyenovej
Kallasová sa snažila koordinovať spoločné stanovisko k Rade mieru tým, že ministrom zahraničných vecí bloku posielala SMS správy a vyzývala ich, aby sa nezúčastnili, prezradill diplomat kontrakaciu poníženej eurokomisárky. „Toto očakávame“ v zahraničnej politike, dodal diplomat. „Účasť komisárky Šuicovej nemožno interpretovať ako implicitné schválenie Mierovej rady zo strany eurokomisie, nieto ešte zo strany [Európskej] únie, ani ako schválenie výsledku stretnutia alebo akýchkoľvek uznesení, ktoré by členovia rady mohli prijať,“ snažil sa hovorca Komisie brániť svoju šéfku.
Protekcia pre Ukrajinu
Spôsob, akým EK presadzovala rozšírenie EÚ o nových členov, pobúril niektoré hlavné mestá: Marta Kosová, komisárka zodpovedná za túto tému, predložila celý rad kreatívnych riešení vrátane pokusu o vstup Ukrajiny do bloku už v roku 2027 . Tieto nápady – zdieľané počas neformálnych brífingov a nie v písomných návrhoch – podráždili vlády a minulý týždeň ich prinútili oponovať počas večere s vplyvným šéfom kancelárie Ursuly von der Leyenovej, Bjoernom Seibertom. „Komisia v tejto veci nerešpektovala stanovisko zhromaždených štátov,“ povedal diplomat zo stredne veľkej krajiny EÚ. Na večeri diplomati Komisii povedali, že si chcú zachovať prístup k rozširovaniu EÚ založený na zásluhách. Odmietajú, aby EK umožnila krajinám ako Ukrajina pristúpiť, kým eštelen pracujú na splnení prístupových kritérií, uviedli predstavitelia na stretnutí.
Úradník EÚ, ktorý si je vedomý zmýšľania von der Leyenovej, spochybnil myšlienku, že jej Komisia prekročila svoje právomoci v oblasti rozširovania, a poukázal na to, že výkonná moc EÚ nepredložila žiadne formálne návrhy na zmenu prístupu EÚ.
Nečakané rozuzlenie napätia
Nezhody von der Leyenovej v zahraničnej politike viedlo k sotva skrývanému napätiu s Kallasovou. To sa stalo dobrou zámienkou, aby sa zúčtovalo, kto čo v EÚ robí, uviedlo niekoľko diplomatov a úradníkov. „Musíme sa rozhodnúť, či chceme inštitucionálnu zmenu – či chceme dať Komisii viac funkcií v oblasti zahraničnej politiky,“ povedal Nacho Sánchez Amor, španielsky európsky zákonodarca zo skupiny Socialistov a demokratov. „Ak áno, musíme o tom premýšľať, preskúmať to a vedome sa rozhodnúť,“ prezradil spôsob, akým chce EK uskutočniť svoj dávny sen o uzurpovaní si všetkých zahraničných právomocí.
Iránska kríza, úsilie o vstup Ukrajiny do EÚ i širšie výzvy vyvolané Trumpovým druhým funkčným obdobím v Bielom dome sú skvelou zámienkou.
Milí čitatelia,
veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.
Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.
Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.
💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️