Názory

Justícia ako nekritizovateľný štát v štáte?

Autor: Roman Martiška
Publikované: 19. 2. 2026 19:57
Čas čítania: 1 min citania
Komentáre: 0 komentárov
Komentáre: Načítavajú sa

Premiér Robert Fico a viacerí predstavitelia koalície si dovolili v súvislosti s rozsudkom v kauze Mýtnik spochybniť morálnu integritu sudcu Jána Hrubalu. Okamžite nastalo pobúrenie v štýle generálneho prokurátora Maroša Žilinku: Čo si to dovoľujete? Nuž, aj sudcovia platení daňovými poplatníkmi by si mali zvyknúť na zvýšené nároky v otázke morálky a najmä na to, že nie sú posvätnými kravami!

Úzkoprsosť ľudí obliekajúcich si talár v súdnych sieňach začína byť neznesiteľná. Pripomenutie problémov s alkoholom, či účasť na politickom festivale Pohoda, v súvislosti so sudcom Hrubalom nie je absolútne žiadnym útokom, ale pripomenutím morálnej integrity dotyčnej osoby v sudcovskom talári. Žiaľ, sudcovia si myslia, že sú nadľudia, čo majú spoločné s novinármi v červených denníčkoch. A práve preto tvrdím, že na Slovensku funguje justično-mediálny systém!

Sudkyňa partnerkou novinárky? Žiadny problém!

Podľa sudcovskej obce nie je problémom to, že sudkyňa a novinárka, píšuca o prípadoch korupcie na najvyšších miestach, zdieľajú jednu posteľ. Problémom pre sudcov nie ani to, že tento vzťah sa verejnosť dozvedela prostredníctvom videa Martina Daňa. Žiadne priznanie, ale škandalózne odhalenie!

Pri sudkyni Pamele Záleskej dokonca nie je problémom ani to, že nepovolila hygienickú prestávku diabetikovi, ktorý si potreboval pichnúť inzulín. Ale ani to, že časť kolegov nazvala “sviňami v talároch”. Prečo by teda verejnosť mala očakávať odsúdenie morálnej integrity v prípade takej malichernosti ako nehoda pod vplyvom alkoholu, či politikárčenie na Pohode?

Lusknutím prsta prokurátor?

V slovenskej justícii žiadny problém! Stačí mať kamaráta na ministerstva práce, ktorý vybaví potrebnú previerku a neprekáža ani probačný úradník za chrbtom, ba dokonca ani fakt, že si len advokát a nie prokurátor ťa nezastaví od kandidatúry na riadiacu funkciu na prokuratúre.

Správne meno, v tomto prípade Daniel Lipšic a vďaka mediálnej angažovanosti v oblasti spravodlivosti, sa zo zabitého pri dopravnej nehode stane “štamgast” tamojšej krčmy. Fakt, že nešlo o nejakého opilca, ale otca úspešného hokejového trénera Róberta Kalábera sa verejnosti už pred oči nepodsúvala. “Všetci šoférujeme a chvíľa nepozornosti môže byť tragédia. To sa dá pochopiť, ale nedá sa pochopiť, čo sa potom dialo. Najmä ako ten pán fungoval, aké funkcie zastupoval, tak to mi trošku hlava neberie,” povedal Kaláber pre Plusku v roku 2024. Nebol aj toto útok na prokuratúru?

Aj páni sudcovia by mali vysvetľovať!

Súdne rozhodnutia v štýle “na bližšie nešpecifikovanom mieste, bližšie nešpecifikovanej osobe” ako znel v prípade vraždy Lászla Basternáka rozsudok z pera Hrubalu, ako ho citovala nebohá Jana Teleki, by mal dotyčný sudca vysvetliť. Lenže žiadosť o vysvetlenie považujú páni sudcovia za urážku majestátu.

Podobne by mal prokurátor a sudca vysvetliť predĺženie väzby po znalcovi, ktorý sa zmôže na “ehm, hej, možno, asi, neviem povedať, ťažko povedať” ako sa to stalo v prípade Dannyho Kollára. Napomenutie pobúrenej verejnosti a označenie nahnevania za pohŕdanie súdom je komické a vytvára pocit chabej potreby hájiť spravodlivosť zo strany sudcov a prokurátorov!

Otázka morálnej integrity smerovaná najmä na sudcov a prokurátorov by v kauzách, ktoré budia mediálny záujem mala byť považovaná za samozrejmosť a prejav úcty k spravodlivosti. Lenže namiesto toho sme svedkami justično-mediálneho systému, ktorý legitímne otázky označí za útok, pričom ide o časť médií, ktoré majú na citlivých kauzách postavený svoj imidž. Až sa tlačí pomenovať to priamo, a teda nie ako justično-mediálny systém, ale justično-mediálna mafia!