Slovenská ekonomika uzavrela rok 2025 miernym zrýchlením, no celkovo zostáva jej výkon utlmený a v európskom porovnaní podpriemerný. Podľa rýchleho odhadu Štatistického úradu SR vzrástol hrubý domáci produkt (HDP) vo štvrtom štvrťroku medziročne o jedno percento, po sezónnom očistení o 0,8 percenta a medzikvartálne o 0,2 percenta. V bežných cenách dosiahol objem HDP za posledné tri mesiace roka takmer 35,9 miliardy eur, čo znamená nominálny nárast o necelé dve miliardy eur. Za celý rok 2025 ekonomika vzrástla o 0,8 percenta, čím spomalila z tempa 1,9 percenta v roku 2024 a prvýkrát od energetickej krízy v roku 2022 klesla pod hranicu jedného percenta.

Analytici sa zhodujú, že rast v závere roka potiahli najmä investície, predovšetkým vo verejnej správe, a zlepšené saldo zahraničného obchodu. Michal Lehuta z VÚB banky upozorňuje, že ekonomika v porovnaní s Českou republikou či eurozónou zaostávala. Česká ekonomika v rovnakom období vzrástla medziročne o 2,4 percenta a eurozóna o 1,3 percenta. Obchodný prebytok Slovenska sa podľa dostupných mesačných dát zvýšil, no export rástol len mierne a import stagnoval. Priemyselná produkcia v závere roka medzikvartálne klesla o 2,7 percenta, pričom najhoršie výsledky priniesol december.

Podľa Miroslava Kľúčika z Inštitútu finančnej politiky sa výkon ekonomiky opieral najmä o investície z Plánu obnovy a odolnosti, zatiaľ čo súkromná spotreba stagnovala. Domácnosti ovplyvnil bázický efekt z predzásobenia pred zvýšením DPH koncom roka 2024 aj rastúce obavy z vývoja na trhu práce. Zahraničný obchod vysielal zmiešané signály. Export sa ku koncu roka zrýchlil, no automobilový priemysel čelil výpadkom výroby a globálnemu protekcionizmu vrátane vyšších amerických ciel. Vývozy áut do USA sa po zvýšení ciel prepadli približne na polovicu bežnej úrovne, hoci v poslednom štvrťroku mierne oživili.

Matej Horňák zo Slovenskej sporiteľne konštatuje, že výsledok za štvrtý štvrťrok bol mierne vyšší než očakávali. Rast podľa neho podporil najmä silnejší zahraničný dopyt a čerpanie európskych zdrojov, pričom negatívnym faktorom zostávajú zásoby. Ľubomír Koršňák z UniCredit Bank pripomína, že ekonomiku vlani citeľne brzdila domáca fiškálna konsolidácia, ktorá tlmila spotrebu domácností aj konkurencieschopnosť priemyslu. Rast Slovenska tak v závere roka zaostával za priemerom EÚ, kde ekonomiky medzikvartálne rástli o 0,3 percenta. Pozitívnou správou je mierne oživenie Nemecka, ktorého ekonomika vzrástla medzikvartálne o 0,3 percenta, čo je pre Slovensko ako kľúčového obchodného partnera dôležitý signál.

Výhľad na rok 2026 je opatrne optimistický. Analytici očakávajú, že rast by sa mohol zrýchliť približne na 1,3 percenta, no naďalej zostane tlmený pokračujúcou fiškálnou konsolidáciou. Verejné investície už nebudú takým silným motorom ako vlani, hoci dočasne ich môže podporiť dobiehanie Plánu obnovy. Na druhej strane by mali pomôcť nižšie úrokové sadzby v eurozóne, oživenie nemeckej ekonomiky a postupný nábeh nových výrobných kapacít vrátane štvrtého bloku jadrovej elektrárne Mochovce či rozbehu výroby automobilky Volvo. Slovensko tak vstupuje do ďalšieho roka s miernym zrýchlením, no zároveň s vedomím, že v regionálnom porovnaní zostáva jeho rast medzi pomalšími.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku  politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok si môžete použiť na účet: SK: IBAN91 020 0000 0043 7373 6457 (uveďte poznámky, stačí zrušiť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️