Po tieto dni si v dušičkovej oktáve clivo a intenzívne spomíname na našich zosnulých s modlitbou i bez. A tak ďalej žijú aj v našich srdciach. V Gaze hľadajú pozostatky posledných Židov unesených Hamasom pred 2 rokmi. A tisícky českých zosnulých nechce nikto pochovať, šokuje konzervatívny portál Marker. 

Prečo , čaká to aj Slovensko? A ako sa pripraviť na vlastnú smrť? Odpovedá 

ThLic. Mgr. Tomáš Kotrlý, Th.D., je zrejme najznámejší český odborník v oblasti pohrebníctva. Profesne sa mu venuje od roku 2004 nielen ako úradník na Ministerstve pre miestny rozvoj, ale aj vo svojom voľne. Je správcom cintorína v jednej zo stredočeských obcí, majiteľom pohrebnej služby, vie ovládať kremačnú pec, zložil skúšky hrobára, býva smútočným rečníkom aj poradcom pre pozostalých (participant observer). Vydal knihu o pohrebníctve a publikoval množstvo odborných článkov. Všimol si, že v Česku narástol počet sociálnych pohrebov o viac ako 1 500 percent.

Sociálny pohreb opustených

Zosnulý, ktorého telo nemá kto pochovať, je odkázaný na tzv. sociálny pohreb práve a paradoxne od ministerstvo pre miestny rozvoj. "V roku 2007 sme mali 120 sociálnych pohrebov a za minulý rok už 2 tisícky. Za prvých 9 mesiacov tohto roka sme uhradili už dva a pol tisíca pohrebov," predkladá štatistické údaje Mgr. Kotrlý. Spresňuje, že to nie sú všetky: ministerstvo však nemá údaje o všetkých sociálnych pohreboch. Platí totiž zásada, že pokiaľ sú po zomrelom dedičia, tak pohreb obci spätne uhradia oni, nie štát. "Je teda ešte množstvo sociálnych pohrebov, o ktorých nemáme prehľad. Odhadujem, že ich je ešte o tretinu viac," prihadzuje ďalšiu tisícku. Za rok 2025 to spolu môže byť až vyše 4 400 bezprízorných zomrelých - to sú aj 2 celé slovenské dediny.

Prečo?

Slovenskí katolíci sú viazaní konať skutky milosrdenstva duchovného i telesného. Okrem Hladných kŕmiť a Smädných napájať posledným je práve Mŕtvych pochovávať. Prečo toľko zosnulých ostáva opustených nevie presne ani odborník. "Na túto otázku sa nedá nájsť jednoduchá odpoveď. Niekedy sú to ľudia, ku ktorým sa nikto nehlásil ani za ich života. Sú to opustení ľudia v nemocniciach, v domovoch pre seniorov, ktorých nikto nenavštevoval a nikto sa o nich nezaujímal," zamýšľa sa Dr. Kotrlý. Upozorňuje, že sa zvyšuje vek dožitia a ľudia žijú čoraz viac opustení už za svojho života – najmä v rôznych ústavoch alebo už nie sú úplne svojprávni. Pozostalí o nich nemajú záujem ani vtedy, keď sa dozvedia, že zomreli. Povedia si: „Veď ja ho už 10 rokov nepoznám, prečo by som ho mal teraz pochovávať?“

Zadarmo s urnou

Nie zo sociologického výskumu založeného na dotazníkovom prieskume pozostalých rodín, ale zo stoviek rozhovorov s predstaviteľmi obcí a miest zodpovednými za sociálne pohreby zistil, že mnohí príbuzní radšej počkajú a urobia až obrad nad urnou. "Budú mať smútočný obrad, len zomrelého nechcú pochovať. To je však záver, ktorý som vyvodil," pokračuje: "To znamená, že nepôjdu do pohrebnej služby, nedajú jej 20-tisíc korún a nepovedia: „Umrel mi prastrýko, prosím, pochovajte ho do tejto rakvy, spopolnite ho v tomto krematóriu.“ Oni si skôr počkajú na štátne spopolnenie a urnu a tú potom podľa mojich zistení pochovajú s obradom, s modlitbami a napríklad aj s hudbou. Takto ušetria peniaze, stačí počkať týždeň či dva, potom im urnu spravidla vydajú, obzvlášť ak ešte nie je uložená na cintoríne, a pozostalí môžu vystrojiť sekundárny pohreb.                                                                                 

Nezákonný sekundárny pohreb

"Upozorňujem, že táto prax, pri ktorej sa obecný úrad stáva miestom vydávania urien, nie je v Českej republike legálna. Podľa platnej legislatívy by pohrebná služba mala urnu zo sociálneho pohrebu ihneď odniesť na cintorín a neodovzdávať ju príbuzným. Príbuzní by tak museli následne požiadať prevádzkovateľa cintorína o exhumáciu urny z hrobu. Príbuzní preto radšej počkajú a potom si urobia len malý obrad, zájdu s urnou uložiť ju na cintorín, alebo rozprášia urnu do lesa, skrátka urobia si vlastný obrad v úzkom rodinnom kruhu.

Ekonomický alebo kultúrny problém?

"Je to aj ekonomická otázka, ale aj kultúrno-antropologická. Môže za to individualizácia, atomizácia rodín. Vidíme, ako sú ľudia stále viac a viac na sociálnych sieťach, na mobilných telefónoch, ako nemajú fyzický kontakt. Preto nevidia ani dôvod pochovávať, veď oni sa so svojim príbuzným rozlúčia virtuálne. Už bez toho, aby museli zájsť do pohrebnej služby a tam niečo vyjednávať, doniesť oblečenie a fotografiu zosnulého. Veď ani nevedia, v ktorej márnici leží," ukazuje netušené dôskedky nadvlády mobilov Mgr. Kotrlý. A to nie je všetko!

Koniec krstov a svadieb?

"Je to podobné ako so svadbami či krstami, ktorých počet taktiež upadá," šokuje Kotrlý. "Sledujem, že svadby sú už tiež komornejšie, sú viac skromné. Verejná oslava života a okázalé hroby či hrobky ostávajú u národnostných menšín – vidíme to u Rómov, u cirkusantov, kolotočiarov, tam ešte je nejaká chuť mať veľkú účasť na pohrebe, ale inak sa to nehodí. Načo, veď stačí 5 – 6 ľudí. Stále častejšie môžeme čítať na parte, pokiaľ je vôbec vytlačené, že obrad sa uskutoční v úzkom rodinnom kruhu." A to je silné kafe. Vieme, že v Česku už niet veľmi koho krstiť a kostoly sa odsväcujú. Ale ak v Česku už nevidia dôvod osláviť svadbou ani nový spoločný život, to je desivé. A hodné riadneho zamyslenia, kam speje naša Európa a kto ju tam vedie.

Tému zobrazil už v roku 2013 taliansky režisér Pasolini vo filme Still Life (zátišie).

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤

️