Vyskúmala to vo svojom pravidelnom prieskume Európska sieť súdnych rád (ENCJ).

ENCJ vznikla v roku 2004 , v decembri 2007 bola uznaná ako nezisková medzinárodná organizácia. Združuje národné inštitúcie členských štátov EÚ - súdne rady, ktoré sú nezávislé od výkonnej a legislatívnej moci a zodpovedajú za podporu súdnictva v oblasti nezávislého výkonu spravodlivosti. Cieľom spolupráce v ENCJ je aj  
poskytovanie expertíz, skúseností a návrhov inštitúciám EÚ a iným národným a medzinárodným organizáciám.

SR SR

Slovensko v ENCJ reprezentuje Súdna rada SR, ktorej novou predsedníčkou je Marcela Kosová. V minulom volebnom období bola konštruktívnou oponentkou súdneho zemetrasenia vtedajšej ministerky spravodlivosti  Márie Kolíkovej (SAS). Dnes zastupuje súdnu radu v procese proti najznámejšej prieťahárke Pamele Záleskej, sudkyni Špeciálneho trestného súdu v Pezinku.                                             

Európsky prieskum 2025 bez Poľska

Už 5. prieskum medzu sudcami v Európe o ich nezávislosti sa konal v prvej polovici roku 2025. Celkovo sa na ňom zúčastnilo 19136 sudcov z 32 justičných systémov a z 30 krajín. Tak ako v predchádzajúcich prieskumoch, Poľsko sa nezúčastnilo na prieskume, pretože ich súdna rada  bola z  ENCJ  vylúčená na mimoriadnom valnom zhromaždení vo Vilniuse v roku 2021 a nie je dokonca ani pozorovateľom v ENCJ. Cieľová účasť bola stanované na 20%,  čo väčšina krajín poľahky dosiahla. Zo Slovenska sa zúčastnilo vyše 600 sudcov, naopak Česko a Taliansko poskytli počet odpovedí na hranici reprezentatívnosti.

Otázky aktualizované

Analýza osobných ako aj profesných znakov a charakteristík vo vzťahu k vnímaniu justície ukázala, že v každej justícii maju sudcovia veľmi podobné názory. Prieskum ENCJ sa pýtal sudcov, aby poskytli všeobecné hodnotenie svojej nezávislosti a posúdili celý rad aspektov, ktoré ju ovplyvňujú. Vecné otázky boli v podstate rovnaké ako v predchádzajúcich prieskumoch, no pribudli otázky o výskyte zastrašovania a vyhrážok sudcom zo strany účastníkov konaní či iných osôb mimo súdov, ako aj o skutočnom násilí voči sudcom. Sudcovia hodnotia nezávislosť v mierke 0 -10, 0 znamená “nie je vôbec nezávislý” a 10 znamená “najvyššiu možnú mieru nezávislosti

Nezávislosť rád

Nezávislosť súdnych rád dosiahla priemer 7 bodov (aj Slovensko), spomedzi 3.4 až 9.7. Najhoršie skóre nezávislosti dosiahli súdne rady Španielska, Bulharska a Ukrajiny (5). Skóre viac ako 8 môžeme vidieť vo Fínsku, Írsku, Rumunsku a Spojenom kráľovstve. Mať súdnu radu nie je dostatočnou zárukou súdnej nezávislosti. Záleží to veľmi aj od toho, ako sú členovia súdnej rady ustanovovaní do funkcie, alebo aj od spôsobu ako konajú zvolení alebo vymenovaní členovia súdnej rady. 

Nezávislosť sudcov

Priemerná osobná nezávislosť sudcov bola 9,1 - rovnako ako v roku 2022. Najnižšie skóre dosiahla opäť osamelá Ukrajina (ani 7), Slovensko nadpriemerných vyše 9 bodov. 

Médiá bez rešpektu

Prieskum bol spracovaný do nožstava grafof o rôznych aspektoch výkonu súdnej moci. NA jej konci je právny rozsudok. Pozoruhodné je, že ho nerešpektuje až 71% médií! Dokonca sociálne siete majú viac rešpektu: o 1 %. A sme doma: ako môže fungovať spoločnosť BEZ REŠPEKTU k sudcom? A súdnym znalcom?

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️