Slovo by malo stáť proti slovu. No v západnom svete ho čoraz častejšie prehlušuje guľka. Tam, kde sa končí debata, začína teror – a to všetko pod krásnym emblémom demokracie. Príbeh Charlieho Kirka je lekciou o tom, čo tí, ktorí radi vyslovujú slovo „sloboda“, v skutočnosti prinášajú ľuďom. Znova sa však otvára otázka, či je Slovensko ešte bezpečnou krajinou.

Výstrel do slobody prejavu? Amerika sa rada prezentuje ako výkladná skriňa demokracie. No udalosti na univerzite v Utahu ukázali opak. Počas diskusie so študentmi spustil strelec paľbu na Charlieho Kirka, prominentného konzervatívneho aktivistu a podporovateľa Donalda Trumpa.

Na mieste vypukla panika – niektorí utekali k východom, iní sa skrývali pod stoličky. Kirk bol vážne zasiahnutý do krku a v kritickom stave prevezený do nemocnice. Faktom zostáva, že politický prejav v „bašte demokracie“ sa zmenil na scénu ako z hororového filmu.

Liberalizmus s tlmičom

Liberálna demokracia je v USA prezentovaná ako vzor. Realita však ukazuje, že politický spor sa mení na teror proti tým, ktorí hovoria inak. Niektoré americké médiá sa snažia obraz uhladiť – MSNBC dokonca tvrdila, že Kirka „omylom zasiahol fanúšik, ktorý strieľal do vzduchu“. Takéto výhovorky pôsobia ako výsmech zdravému rozumu.

Na sociálnych sieťach sa progresívni aktivisti netajili škodoradosťou. Objavili sa príspevky: „Tak to má byť,“ či dokonca „Toto je len začiatok.“ Namiesto útlmu prichádzajú vyhrážky a výzvy k násiliu.

Je Slovensko bezpečné?

Musíme pripomenúť, že aj na Slovensku sa premiéra Roberta Fica najskôr pokúšali umlčať protestmi a narúšaním jeho vystúpení. Keď to nezabralo, zazneli prvé výstrely. Bezpečnostná situácia na Slovensku sa otriasa v základoch a vyjadrenia niektorých politikov o „hlbokej orbe“, spolu s ich prisluhovačmi a protislovenskými médiami, bezpečnosti rozhodne nepridávajú. Redakcia HD preto oslovila politikov, aktivistov a komentátorov verejného diania s otázkou, či je Slovensko bezpečnou krajinou – aj s ohľadom na udalosti v USA.

Milan Uhrík, hnutie REPUBLIKA: "Nenávisť progresívcov nepozná hraníc, pretože hranice ani neuznávajú. Hnusí sa im všetko vlastenecké, kresťanské, pro-rodinné, konzervatívne a dokonca aj liberálne v zmysle slobody prejavu, slobody na názor. Teror, ktorý dokážu progresívci rozpútať, sa znovu prejavil. Opäť len kvôli tomu, že progresívna sekta nedokáže zniesť slobodný názor rozumného, mladého človeka. Chce strieľať, zabíjať a odstaviť každého, kto stojí v ceste. V Spojených štátoch to vidíme niekoľkýkrát. Rovnako v Európe a ani Slovensko nie je výnimkou. Progresívny fanatizmus hraničí s impulzívnym terorom a v tomto zmysle Slovensko nie je bezpečnou krajinou, ak sa tento fanatizmus vysmieva zo smrti človeka a je dokonca obsiahnutý v politických silách, ktoré vedú prieskumy verejnej mienky."

Richard Beli, Právo na pravdu: "Slovensko nie je bezpečné pred šialenstvom liberalizmu a progresivizmu. To, čo sa deje v Amerike, je výsledok tohto liberálneho šialenstva. Médií, politických mimovládok a Bruselu. Všetko je to o šírení nenávisti voči tým, ktorí majú iný názor. Tieto progresívne siete pôsobia aj na Slovensku. Sú to politické mimovládky infiltrované do médií aj politických strán ako PS a SAS.. Chcú nám sem dotiahnuť tisíce nelegálnych migrantov, chcú nás zatiahnuť do vojny na Ukrajine a urobiť zo Slovenska poslušnú kolóniu progresivizmu a mimovládok. Slovensko musí zostať bezpečné a pokojné, bez liberálneho teroru, bez migrantov a bez zavlečenia cudzej vojny."

Robert Merva, vydavateľstvo TORDEN: "Progresivistická nenávisť, ktorá zaplavila celý svet ako mor sa ukazuje čoraz viac vo svojom pravom svetle. Progresivizmus sa aktuálne stáva najnebezpečnejšou ideológiou, horšou než fašizmus, ktorý šíri. V celom svete spúšťajú nebezpečné mechanizmy farebných revolúcií a ich jednoduchší stúpenci potom berú pomýlenú "spravodlicosť" do vlastných rúk. Na Slovensku sme to videli pri atentáte na premiéra. Rovnako tak vidíme ako nenávistné prejavy zapĺňajú titulky mainstreamových médií a pomáhajú rozdeľovať spoločnosť. Na toto musí náš štát reagovať a ochrániť nás pred touto hrozbou."

Eduard Chmelár, politológ a historik, do uzávierky článku nereagoval, ale jeho postoj zhrnul vo svojom príspevku "REKVIEM ZA FAŠISTU":

Bez ohľadu na to, či ste s ním súhlasili alebo nie, americký ultrapravicový politický aktivista Charlie Kirk bol zavraždený za svoje presvedčenie, a to by nás malo znepokojovať všetkých. Vražda nie je spôsob dialógu a násilie nikdy nie je náhradou za myšlienky. Ak znormalizujeme politické násilie, zničíme základy demokracie. A ak si niekto myslí, že týmto zastaví extrémnu pravicu, tak v skutočnosti tým iba urýchľuje nástup fašistickej diktatúry.

Smútok, hnev a zdesenie z atentátu na otca dvoch malých detí by nám však nemali zakaliť úsudok, aby sme si nedokázali uvedomiť, že jeho mediálny obraz je neprimerane zidealizovaný. Charlie Kirk nie je žiadnym "mučeníkom za pravdu a slobodu", ako ho charakterizoval Donald Trump. Bol polarizujúcou osobnosťou, ktorá rozpútavala rasovú vojnu, povzbudzovala genocídu Palestínčanov v Izraeli a pomáhala nastoľovať novú éru fašizmu.

Paradoxné je už to, že Charlie Kirk zomrel na to, v čo tak vášnivo veril: na právo druhého dodatku Ústavy USA umožňujúceho Američanom nosiť zbrane. Kirk bol takým fanatickým stúpencom tohto práva, že na verejných zhromaždeniach hlásal, že všetky tie tisíce mŕtvych, ktoré zostali po streľbe na amerických školách, stoja za zachovanie tohto ústavného dodatku a sú jeho nevyhnutné "obete". V každom prípade, keď včera na univerzite v Utah Valley opakoval svoje presvedčenie, že "zbrane zachraňujú životy", ani ten sniper mu nedokázal, že sa mýlil. A hoci rád obviňoval z vrážd spôsobených strelnými zbraňami dve skupiny, ktoré najviac nenávidel (černochov a transsexuálov), ignoroval pritom fakt, že 80 percent masových vrahov zdieľalo jeho názory na nadradenosť bielej rasy.

Ako kresťanský sionista bol veľkým stúpencom izraelskej zahraničnej politiky a obhajoval genocídu v Gaze. Tvrdil, že nič také ako Palestínčania neexistuje, že za hladomor si môžu sami a že za ich vyvražďovanie môže Hamas. Nech si tí, ktorí oplakávajú jeho smrť a sú dojatí z toho, že dve roztomilé detičky stratili svojho otca, spomenú na to, ako cynicky pristupoval on k systematickému zabíjaniu desaťtisícov palestínskych žien a detí.

Nie, Charlie Kirk nebol nijakým oslňujúcim bojovníkom za slobodný názor. V skutočnosti iné postoje, ktoré nezodpovedali jeho svetonázoru, agresívne znevažoval a potláčal, propagoval nadvládu bielej rasy a nenávisť voči ľavičiarom, prisťahovalcom a menšinám. Bol kľúčovým organizátorom zhromaždenia, ktoré vyvrcholilo 6. januára 2021 útokom na Kapitol USA. Otvorene podporoval fašistické a autoritárske režimy, genocídy, etnické čistky, nenávidel menšiny a obviňoval ich za všetky problémy svojej krajiny, obhajoval dokonca pedofilov, potrat označoval za horší ako holokaust a jeho otvorený rasizmus bol zvrátený až patologický.

Na svojich zhromaždeniach zabával svojich stúpencov hláškami typu "Vždy, keď vidím čierneho pilota, mám obavy, či má na to kvalifikáciu". Odsudzoval dokonca aj jeden zo základných pilierov americkej demokracie, zákon o občianskych právach z roku 1964, ktorý zrovnoprávnil afroamerické obyvateľstvo, a jeho iniciátora Martina Luthera Kinga nazval veľmi zlým človekom. Dôrazne sa staval aj proti najmenším krokom smerom k rovnoprávnejšej spoločnosti, ako je univerzálna zdravotná starostlivosť či silnejšie práva zamestnancov.

Americká krajná pravica zavraždenie Kirka okamžite politicky zneužila. Hoci o motívoch páchateľa ešte nič nie je objasnené, Donald Trump obvinil zo zodpovednosti za atentát demokratov a ľavicu a prisľúbil opatrenia voči nej. Miliardár Elon Musk, ktorý sa v Trumpovej administratíve nepreslávil pomocou ľuďom, ale zdvihnutou pravačkou, pohotovo tweetoval: "Ľavica je stranou vraždy." A tak existujú oprávnené obavy, či sa Kirkova vražda politicky nezneužije podobne ako za Hitlera podpálenie Reichstagu.

Ultrapravica demagogickým a pre seba typickým spôsobom ignoruje, že politicky motivované násilie nie je v Amerike doménou ľavice. Zastrelenie Kirka nasledovalo len krátko po vražde líderky demokratického tábora v parlamente štátu Minnesota a jej manžela a po podpaľačskom útoku na dom demokratického guvernéra Pensylvánie.

Trúchliace americké denníky tvrdia: "Takéto násilie je v rozpore s Amerikou." Ale to nie je pravda. Takéto násilie je naopak obchodným nástrojom americkej vládnucej vrstvy, či už je namierené proti štrajkujúcim robotníkom, rasovým menšinám, imigrantom alebo politickým osobnostiam považovaným za nepohodlných. Veď sotva uplynul týždeň, odkedy prezident USA nariadil upálenie 11 ľudí na venezuelskej rybárskej lodi, pričom bez akýchkoľvek dôkazov tvrdil, že to boli teroristi a pašeráci drog. A v apríli člen Kirkovej organizácie Turning Point USA spustil paľbu na Floridskej štátnej univerzite, pričom zabil dvoch ľudí a piatich zranil. Ale vtedy Trump nenariadil spustenie vlajky na pol žrde, ako sa to po prvý raz stalo tomuto prominentnému fašistovi.

Kirk bol brilantným rečníkom, to však nemení nič na tom, že podnecoval nenávisť a profitoval z klamstiev. Myslím si alebo ešte stále dúfam, že väčšina ľudí chce vytvoriť svet, v ktorom sa tieto veci nedejú, v ktorom budeme žiť všetci v mieri a s rovnakými právami, a nie v tomto pekle, kde jedno percento plutokracie vládne všetkým a popudzuje ich proti sebe. Charlie Kirk oponoval tomuto ideálu. Chcel, aby jeho krajina bola výlučne pre bielych heterosexuálnych ľudí a keby boli menšiny eliminované, našiel by si nových nepriateľov: ženy, odborárov, socialistov, bezdomovcov, chudobných.

Rasizmus totiž nepodlieha žiadnej logike, je to len permanentné obviňovanie čohokoľvek, čo je iné, za všetky existujúce problémy, je to nástroj tej úzkej vládnucej oligarchickej vrstvy, ktorá si vyberá, kto bude na vine, a tí jednoduchší im veria a pomáhajú im odkloniť pozornosť od skutočných riešení. Nie je to nič nové. Je to prastará taktika extrémnej pravice, ktorá sa začína agresívnym vymáhaním si práva na "iný názor", a po prevzatí moci nemilosrdným potláčaním všetkých ostatných.

Je nevyhnutné ostro odsúdiť Kirkovu vraždu a každé politicky motivované násilie, ktoré z princípu nič nerieši a v skutočnosti napomáha úsiliu Trumpovho tímu útočiť na demokratické inštitúcie a nastoliť policajný štát. To však nie je dôvod na oslavu alebo idealizáciu obete a na bagatelizovanie či dokonca popieranie jeho politicky agresívnych a bigotných cieľov.

Kňaz- Otec Ľubomír Urbančok vzápätí reagoval na tvrdý status Chmelára: REKVIEM ZA CHMELÁROV CYNIZMUS

Text Eduarda Chmelára, ktorý nesie provokatívny titulok „Rekviem za fašistu“, je sám ukážkou toho, ako nenávistná rétorika ničí akúkoľvek možnosť seriózneho dialógu. Hoci sú články pána Chmelára mnohokrát informatívne a radí sa k tým málo ľuďom, ktorý píšu obsahovo bohaté texty, častokrát sú naplnené marxistickou ideológiou a ľavicovým ideologickým myslením. Keďže žiaľ mnohí s dobrým úmyslom nekriticky prijímajú tieto jeho texty, rozhodol som sa výnimočne reagovať a poukázať na jeho hrubo manipulatívne a ideologické pozadie.

Eduard Chmelár sa na jednej strane formálne dištancuje od vraždy Charlieho Kirka – uznáva, že násilie nie je riešením – no okamžite relativizuje tento postoj tým, že zosnulého vykresľuje ako zosobnenie zla, hodného opovrhnutia.

V článku sa hrá na moralistu, ktorý vraždu odsudzuje, no v každej vete legitimizuje nenávisť voči obeti. Charlieho Kirka označuje za „fašistu“, „rasistu“ či „obhajcu genocídy“ – bez dôkazov, bez faktov, len s typickou chmelarovskou hyperbolou, ktorou si desaťročia buduje povesť intelektuálneho proroka.

Chmelár rád káže o demokracii a slobode, no jeho texty sú plné totalitnej logiky: vytvoriť obraz nepriateľa, dehumanizovať ho a vzbudiť dojem, že jeho zánik je prirodzený. Presne ten istý mechanizmus, ktorý sám vo svojich knihách a komentároch teatrálne odsudzuje.

Ak je vražda neospravedlniteľná, potom nemožno jej obeť zároveň označovať za „prominentného fašistu“ a prakticky tým naznačovať, že sa jej osud dal očakávať alebo že je spravodlivým „ovocím“ jeho postojov. To je sofistikovaná forma moralizujúcej apologetiky násilia – presne ten typ rétoriky, ktorú šírili totalitné režimy, ktoré Chmelár rád kritizuje v knihách, no napodobňuje v praxi.

Text používa expresívne, no nedokázané tvrdenia: že Kirk „obhajoval genocídu“, „propagoval pedofilov“, či že „jeho rasizmus bol patologický“. Ide o obvinenia, ktoré nie sú podložené konkrétnymi dôkazmi, citáciami, ani faktami – iba emotívnym preháňaním. Takýto prístup degraduje text na propagandu, nie na analýzu.

Spomína sa Kirk ako „zodpovedný“ za všetky zlé tendencie americkej pravice, no ignoruje sa jeho úloha v akademických debatách, prínos k diskusii o kultúrnych otázkach či fakt, že bol pre mnohých mladých konzervatívcov motiváciou vstúpiť do verejného priestoru slovom, nie zbraňou.

Autor textu porovnáva politickú reakciu na vraždu Kirka s Hitlerovým zneužitím požiaru Reichstagu. Ide o historicky nevhodné prirovnanie, ktoré trivializuje realitu totalitarizmu a manipuluje s čitateľskými emóciami.

Realita je jednoduchá: Charlie Kirk bol zavraždený pre svoje názory. Namiesto súcitu a rešpektu k elementárnej ľudskej dôstojnosti Chmelár napísal pamflet, ktorý by pokojne mohol vyjsť v straníckom denníku v čase komunizmu. A to je obraz Eduarda Chmelára – človeka, ktorý rád rozpráva o mieri a demokracii, no vo svojom písaní šíri jed len o málo subtílnejší než ten, ktorý kedysi šíril Lenin alebo Gottwald.

Charlie Kirk bol umlčaný zbraňou. Eduard Chmelár ho dorazil slovom – a dokázal, že jeho cynizmus je rovnako nebezpečný ako guľka.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️