Publicistka a niekdajšia ľavicová politička Gabriela Rothmayerová je jednou z tých, ktorí boli pri príležitosti 33. výročia prijatia Ústavy SR pozvaní do „starej“ budovy Slovenskej národnej rady (SNR). Hoci je tento deň stále zapísaný ako sviatok, už nie je dňom pracovného pokoja.

Pomaličky sa míňame, zo 150 poslancov nás na stretnutie prišla taká tretina, tretina neprišla a tretina už prísť nemohla, konštatuje G. Rothmayerová v reportáži v Novom Slove. V reportáži sa okrem pár slov k dress code vracia k atmosfére tohoročného podujatia a pri menách rečníkov sa pamätníkom vynárajú aj tváre politikov, ktorí už dávno v politike nepôsobia. Tohtoročné stretnutie však bolo podľa nej akési chladnejšie, ako to minuloročné. No aj politici a médiá sa menia, tie voľakedajšie boli objektívnejšie. Dnes sa aj moc, aj médiá snažia za každú cenu pretláčať svoju pravdu.

Dress code: tmavý oblek

Ako každá dáma, aj G. Rothmayerová si ctí podobné podujatia a preto rešpektuje, ak sa vyžaduje dress code, teda predpísaný odev, v ktorom by sa hostia mali dostaviť. Rothmayerová je z generácie politikov, kedy sa protokol skutočne dodržiaval a my, dámy vraj presne vieme, čo si má vzhľadom na príležitosť, miesto konania, či honor pozývajúceho vziať na seba. Skrátka – dáma vie, že tmavými, elegantnými šatami bez výstrihu a tmavými lodičkami, keďže na recepcii sa po celý čas stojí, nepokazí nič. Rada nad zlato, veď ak je na pozvánke uvedený dress code nie je to odporúčanie, ale je to záväzné.

V budove starej SNR je horúco a tak asi nikoho nepoteší, že hoci pozvánka znela na 10:30, predseda NR SR môže doraziť až na jedenástu. „To ma rozladí. Som ešte z rozhlasu zvyknutá, že hodín nie je presne toľko, koľko je, ale presne toľko, koľko ukazujú hodiny,“  priznáva publicistka.

Exorcista a iné spomienky

G. Rothmayerová vysvetľuje, že v sále, kde sa pred 33 rokmi prijímala Ústava existuje presný zasadací poriadok – v prvom rade prví dvaja predsedovia NR SR a tiež Ivan Gašparovič, dvojnásobný predseda republiky. „Vedľa neho usadia Františka Mikloška, ktorý predsedal parlamentu po prvých slobodných voľbách, vtedy za VPN. Spomínam si, ako si dal miestnosti úradu po komunistovi Rudolfovi Schusterovi vyčistiť, pozval exorcistu, nestačilo, že Schuster už zložil stranícku knižku,“  spomína niekdajšia poslankyňa s tým, že v rade s nimi sedí aj Peter Weiss a cez uličku v prvom rade nechýba ani Vladimír Mečiar... Akustika v sále bývalej rozhlasáčke robí problém, no spolieha sa na to, že „tisíc ozvien“ technici odstránia. Nepodarilo sa.

Hymna, aj Beatles

„Konečne udrie správna hodina, pred rady stoličiek nastúpi skupina plechových dychových nástrojov, oblečené majú slávnostné uniformy, asi patria do orchestra posádkovej hudby ministerstva obrany. Zahrajú slovenskú hymnu, na rozdiel od vlaňajška nikto s nimi nespieva. Potom pridajú Yesterday, priznám sa, že doteraz som Beatles v podaní plechových dychových nástrojov nepočula,“  dokresľuje atmosféru publicistka. A nič vraj nepočul ani operný spevák s ostrým sluchom, Ivan Ožváth, ktorý sedel neďaleko.

Pamätáte si na Marcelu Gbúrovú?

Okrem Richarda Rašiho rečnia Ľubomír Fogaš (ten akciu moderoval), Vladimír Mečiar, Jozef Prokeš, Ľudovít Černák (vtedy minister hospodárstva), národovci Anton Hrnko, či Arpád Matejka, ktorý má aj s Evou Sopákovou zásluhu na organizovaní týchto stretnutí. Pamätníci si možno spomenú, že profesorka Gbúrová v r. 1994 prešla z HZDS k Jozefovi Moravčíkovi a to „prečíslilo“ parlament a Mečiarova vláda vtedy padla. „Dnes sa však verejne poďakovala premiérovi Mečiarovi za odvahu pri vzniku Slovenskej republiky. A spomenula, ako sa na kandidátnu listinu jeho hnutia dostali poslanci: každý musel absolvovať testy, jazykové skúšky a pohovor so šéfom hnutia,“  reportuje G. Rothmayerová.

Nikdy sme neboli jednotní

„Nie vždy a nie všetko sa dá zopakovať – to minuloročné stretnutie malo ducha, toto bolo studené ako psí čumák. Poslanci, ktorí na stretnutie cestovali stovky kilometrov, sa napili minerálky, kávy z termosky, a potom si zašli niekde na pizzu – teplý obed vraj podávali, ale len papalášom,“  pokračuje publicistka konštatujúc, že jednotní Slováci neboli nikdy, no vtedy ani medzi poslancami nepanovala taká „krvavá nenávisť“ a aj médiá bývali objektívnejšie. „Ako je možné, že sme to dopustili? Ako je možné, že sa pretláča iba jediná pravda?“

Citát V. Mináča z r. 1993 / Návraty k prevratu

„Jednotu možno uznať iba ako morálne úsilie o jednotu, ako nikdy sa nekončiaci pohyb k jednote. Len čo sa jednota prešuchne z morálnej oblasti do politickej praxe, len čo sa s jednotou manipuluje ako s mocenským faktorom, len čo sa mocenský faktor povýši z prostriedku na cieľ – a to sa stáva vo všetkých typoch vlád a mocí, nikto nie je imúnny proti zocelenej jednote, nijaká, ani najdemokratickejšia moc nebude rozširovať priestor pre rozličnosť – v tej chvíli sa spúšťa mechanizmus moci, ktorá musí byť koherentná, aby sa mohla konať… demokracia sa vrtí na tenkej stračej nôžke tzv. verejnej mienky, totiž na majiteľoch obrovských informačných koncernov, ktorí jediní majú slobodu voľby,“ pripomína Gabriela Rothmayerová slová Vlada Mináča s tým, že odvtedy stojíme na ešte vratkejšej stračej nôžke. No a to byrokratov vedie k pokusom o jedinú pravdu. Takú, akú si sami predstavujú.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳  Príspevok si môžete nainštalovať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní.  ❤