V 70-tych a 80-tych rokoch si ho mnohí pamätajú, ako súčasť televíznej relácie, ktorá častokrát cestoval aj za divákmi do regiónov – Vtipnejší vyhráva. Na prelome storočí bol súčasťou rozhlasového rodinného seriálu, kde hral podnikateľa, večného smoliara. To sú len dve „tváre“ herca, ktorý po sebe v slovenskej kultúre zanecháva výraznú stopu. Jeho umenie oceňovalo nie len publikum, rešpektovaný bol aj medzi kolegami, hercami, pripomína Pluska. A to nie len kvôli hereckému kumštu.

Veľmi výrazne to bolo cítiť aj na oficiálnej rozlúčke s hereckým velikánom, ktorá v Slovenskom  národnom divadle (SND) prebehla v utorok, 26. augusta. Rozlúčiť sa s ním prišli aj deti jeho kolegov, pre ktoré bol veľkým ľudským vzorom. V smútočných príhovoroch jeho kolegov bolo cítiť úctu voči staršiemu kolegovi, ktorú by podľa nich mali „prevziať“ aj divadelní nasledovníci. 

„Z úczy k šedinám"

Mnohí z nás boli výchovou vedení k úcte voči starším. A tá fungovala ako v súkromí, tak aj na pracovisku. Čosi o nej vedel aj herec Oldo Hlaváček, ktorý si pri svojich deväťdesiatinách poťažkal práve na jej absenciu. „Viete, ja som bol v Slovenskom národnom divadle, ktoré bolo vtedy skutočne národné, vyše polstoročnicu. Keď som ako mladý prišiel, bolo to naozaj niečo. Stál som na javisku s hercami, ktorí pre divadlo žili a tvorili ozajstné umenie a dejiny. A teraz žiadna úcta, vychovanie, nič. Úcta mladých k starším sa úplne vytratila. Sú tam aj takí, u ktorých je vylúčené, aby pozdravili ako prví. A keď pozdravím ja, on mi vôbec neodpovie. Ani sa nepozrie, odkiaľ prichádza môj hlas. V takomto divadle by mali pracovať vzoroví ľudkovia, naše zlato. Ale toto neviem čo je. Či je to nevychovanosť, alebo im stúpla seriálová sláva do hlavy. Naozaj neviem,“ rozhorčil sa vtedy a jeho slová sa pri jeho poslednej rozlúčke potvrdili. 

Názor mal aj na štrajkujúcich

Oldo Hlaváček začínal s herectvom v 50-tych rokoch a pôsobil v ňom aj po páde režimu, ktorý rozhodne neprial „rebélii". 
„Aj nás koľko dourážali. A čo sme mali robiť? Štrajkovať? My sme boli umelci, žili sme pre divadlo. Naši milovaní diváci boli pre nás najdôležitejší. A keď sa nedalo inak, naši veľkí herci mali hrdosť a radšej odišli so vztýčenou hlavou,“  povedal pred rokom herecký bard, podľa ktorého ak si súčasní mladí štrajkujúci myslia, že niečo zmenia, mali by sa zavrieť do detskej izby. Nehovoril to však so žiadnou zášťou – mladosti vždy držal palce.

Lúčili sa s ním aj deti slávnych kolegov

„Bol to človek liečivého humoru, dobroty i hereckej živelnosti,“  charakterizovali Olda Hlaváčka v parte zo Slovenského národného divadla (SND). Pravdou je aj fakt, že herec, ktorý sa dožil 91 rokov bol posledným členom dôležitej divadelnej generácie, ktorá začínala ešte v päťdesiatych rokoch. Z tej generácie, ktorá si svoje povolanie ctila nadovšetko a podľa toho žili aj svoj súkromný život. Panovala medzi nimi súdržnosť a kolegialita, čo vidno aj na tom, že s pánom Oldom Hlaváčkom sa do SND prišli rozlúčiť aj potomkovia jeho generačných hereckých spolupútnikov – dcéra Evy Krížikovej a Františka Zvaríka Barbora Zvaríková; dcéra Juraja Sarvaša Svetlana, ale aj syn Márie Královičovej a Miroslava Procházku, Miro Procházka mladší.

Nebol to len „mamin kolega“

„Mali sme partiu, kde bol okrem mňa a Olda napríklad aj Vlado Mináč, alebo Peter Valo. Radi sme sa približne raz za týždeň stretávali na centrálnom trhovisku pri víne. Niekedy bolo normálne žiť spoločensky. Povedali sme si vtipy, vymenili si rôzne názory a bolo nám fajn,“   zaspomínal posledný menovaný. Ten „musel“ prísť, veď jeho mama, legendárna Marína mala práve Olda Hlaváčka ako posledného hereckého partnera v hre Chrobák v hlave. Miro Procházka mladší trávil veľkú časť svojho detstva v divadle, kde mal možnosť sledovať bardov slovenskej kultúry pri práci, čo ho veľmi bavilo.

Odišiel posledný zo slnečnej generácie

„V poslednom čase už chodíme na pohreby ako na klavír. Je mi ľúto za tým starým divadlom, za starou podobou divadla. Celá slnečná generácia je už preč, ale ostáva ako príklad pre mladších,“  hovorí M. Procházka pre Plusku. Mladí herci to zrejme cítili inak. Okrem Jany Kovalčíkovej sa z nej na pohrebe neukázal nik. Sám Oldo Hlaváček bol kritikom tejto generácie hercov. Nesúhlasil s ich protestnými aktivitami, ale nerozumel ani „výchove“, keď sa vyjadril, že nielenže nezdravia starších kolegov, ale ani len neodpovedia na pozdrav.

Mladých nešetrili ani smútočné príhovory

Na pohrebe rečníci, ako riaditeľka Činohry SND Miriam Kičiňová, herci Božidara Turzonovová, František Kovár, Martin Huba, režisér Karol Strážnický, dramaturgička Darina Abrahámová, či intendant 2. programu STVR Branislav Šanta sa tiež dotkli prístupu mladých k svojej hereckej profesií. Nezabudlo sa ani na jeho spoluprácu s Ivanom Krajíčkom. Tomu však Oldo Hlaváček odmietol rečniť na poslednej rozlúčke v roku 1997 kvôli rozdielnym politickým názorom.

Vďačný mu je aj František Kovár

„Robiť humor je najťažšia herecká disciplína. Tebe sa to s Ivanom Krajíčkom podarilo na viac ako 100 percent. Hodnoty, ktorými si žil, ukazovali mladším cestu kadiaľ ísť životom. Okrem iného som mu vďačný, že v divadle nastavil hodnoty z ktorých sme my ostatní mohli čerpať,“   prihovoril sa prítomným František Kovár.

Gustáv Valach ako vzor Olda Hlaváčka

„Presvedčil ho, že divadlo je jediné medzi umeniami, ktoré je schopné oznámiť spoločnosti kam sa uberá. Nikto z nás Oldo drahý nemá pre toto presvedčenie tak silné oprávnenie ako ty. Viem, že si bol ku koncu v divadle smutný. Nechápal si, ako sa herecká omladina chová k tebe nedbajsky a nevšímavo,“ dotkla sa pani Božidara citlivej témy. „Pani Dača“, ako B. Turzonovovú poznajú nie len kolegovia, ale aj diváci pripomenula, že Oldo Hlaváčik si možnosť účinkovať v SND veľmi vážil. Svojich kolegov tiež naučil, ako vzniká gag, no podstatné podľa nej bolo, že stmelil súbor.

„Bol si šťastný, keď boli ľudia okolo teba veselí. S Ivuškom Krajíčkom ste šírili humor, radosť, smiech, piesne, skrátka boli ste vtedy nesmierne užitoční,“ skonštatovala o legendárnom období estrád. Nezabudla ani na to, ako práve Oldo Hlaváček „organizoval“ oslavy v divadle, čo ona sama až v súčasnosti uznáva, ako veľmi únavné.

Majster Huba si chce uchovať spomienky

„Keď som sa dozvedel o Oldovom odchode, nepocítil som smútok. Trochu ma to zarazilo, ostal som zaskočený, pri srdci ma pichlo, ale smútok neprichádzal. Prichádzal pocit obdivu a pocit zodpovednosti naložiť zo životom aspoň tak ako Oldo. Smútok odháňala radosť zo spomienok, ktoré som s ním nasával,“  povedal vo svojej smútočnej reči majster Huba. Aj on vyzdvihol Hlaváčkove morálne kvality.

Posledný potlesk

Po oficiálnej časti hereckí kolegovia pri služobnom vchode vyprevadili Olda Hlaváčka z jeho dlhoročného pôsobiska potleskom. Nie posledným. Ten herca sprevádzal pri súkromnom obrade v krematóriu.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤