Vyzerá to tak, že Martin Milan Šimečka nechce riskovať, že upadne do zabudnutia. Preto sa na verejnosti objavuje aj s drobnosťami, ktoré by inak sotva stáli za zmienku. Ale bulvár je bulvár – a Šimečka dobre vie, že práve cez neho zostane v povedomí ľudí.

Stačilo pár milimetrov a tragédia mohla byť na svete! Martin Milan Šimečka (67), otec predsedu Progresívneho Slovenska Michala Šimečku, sa počas oddychu v maringotke ocitol len krôčik od smrti. Nešťastný pád ho pripravil o litre krvi – a lekári hovorili jasne: chýbal kúsok a rana by mu bola osudná.

Osudný okamih v maringotke

Posledné letné dni chcel tráviť v pokoji hôr. No ráno, ešte rozospatý, urobil chybu, ktorá sa mu takmer stala osudnou. „Prekoprcol som sa, stratil rovnováhu a napichol som sa na niečo pri drevách,“ priznal otvorene v štúdiu Denníka N. Objekt mu prepichol podpazušie, tesne vedľa životne dôležitej ramennej tepny (arteria brachialis), píše Bratislavak.

Dráma s krvou a záchranou

„Začala sa mi z toho valiť krv, okamžite som to pritláčal papierovými vreckovkami. Hneď to bolo celé červené,“ opisuje dramatické chvíle. Na pomoc mu prišiel priateľ Karol z dediny, ktorý ho okamžite odviezol do nemocnice v Revúcej.

Tam mal Šimečka obrovské šťastie – lebo narazil na chirurga ukrajinského pôvodu, ktorý mal službu. Presne tak to opisuje. Ten neváhal ani sekundu a poslal ho rovno na operačnú sálu. „Povedal, že takú ranu nemožno ošetriť v ambulancii. Museli ma zašívať v narkóze,“ hovorí Ptec Michala Šimečku.

Chýbali len milimetre!

Lekári boli pri pohľade na ranu jednoznační – keby sa ostrý predmet dostal o pár milimetrov ďalej, novinár by vykrvácal. „Mali ste šťastie, lebo je tam tepna. Pár milimetrov a boli by ste mŕtvy,“ cituje slová lekára sám Šimečka.

V nemocnici vydržal iba 24 hodín a napriek vážnosti zranenia odišiel na vlastnú žiadosť. „Mal som pocit, že tam strácam čas. Chcel som pokračovať v práci na svojej knihe,“ vysvetlil, čo inak môže pôsobiť aj ako záchranné koleso – spôsob, ako sa nepreraziť do hlbokého zabudnutia.

Pochvala nemocnici

Napriek dramatickej skúsenosti si zdravotníkov z Revúcej pochvaľuje: „Nemocnica v Revúcej je úžasná. Sestričky milé, lekári milí. Dokonca tam bol pacient s amputovanou nohou, ktorý na nich kričal – a oni za ním aj tak chodili stále s trpezlivosťou,“ vyzdvihol prístup personálu.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní.