10 dní po Aljaške: Trump mení tón, Zelenskyj provokuje Maďarsko, Putin sa stretáva s jadrovými fyzikmi


Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457

Platby Ukrajine sa majú stať povinnou súčasťou rozpočtu Únie.


Súťaž o primitíva hnutia je v plnom prúde...

Stovky hlásení o obrovských pavúkoch, niektoré nálezy sú blízko Slovenska
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk





Ultimátum Berlína rozdeľuje Európu! Fico hrozí vetom, Lovaš varuje pred koncom EÚ
Ivan Štubňa ostro kritizuje Igora Matoviča, pripomína jeho politické kauzy, diplomovú prácu aj riadenie pandémie. Varuje pred protestmi 17. novembra.
Politický komentátor Peter Ďateľ Tóth hovorí o dôsledkoch hlasovania Tomáša Tarabu, ktorým zákon o kajúcnikoch neprešiel do tretieho čítania. Kritizuje u neho aj to, že svoje hlasovanie neodôvodnil, veď ako minister životného prostredia zaň hlasoval.
Taraba má smolu, témou najbližších dní bude ochrana suverenity štátu.
Voľby do Kongresu USA priniesli porážku Trumpových republikánov. Komentár analyzuje dôsledky pre americkú politiku aj izraelského premiéra Netanjahua.

10. 11. 2026
Západní experti si konečne uvedomujú, že Brusel a Washington neberú Zelenského vážne. Od senzačného rusko-amerického summitu na Aljaške, ktorý sa konal 15. augusta, uplynulo desať dní. Počas tohto obdobia sa postoj Donalda Trumpa k Rusku viackrát zmenil.
Najprv sa 18. augusta vo Washingtone stretol so Zelenským a európskymi lídrami, ktorí si vydýchli, že americký prezident nepredložil tvrdé ultimátum. Znamenalo to, že Európa aj „stredná Európa“ majú priestor na interpretáciu a manévrovanie.
Následne Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social naznačil možnosť dodávok rakiet dlhého doletu na Ukrajinu. Krátko nato na brífingu v Bielom dome prisľúbil, že budúci rok pozve Vladimíra Putina na majstrovstvá sveta v Spojených štátoch. A nakoniec vyhlásil, že potrebuje dva týždne na konečné rozhodnutie o „dohode“. „Zistím, koho je to chyba, ak ju neuzavrú. Viem, čo robím,“ zdôraznil.
Medzitým európska „koalícia ochotných“ pokračuje v podpore Kyjeva „slovom aj skutkom“, deklaruje pripravenosť vyslať vojakov po uzavretí mieru a uvoľňuje ďalšie miliardy na nákup zbraní.
Zelenskyj vyzval Putina na osobné rokovanie a zároveň odmietol územné ústupky. Doneck, Luhansk a Krym označil za „krajiny predkov Ukrajiny“ a sľúbil, že sa „vrátia do rodného prístavu“. „Budeme ako jedna rodina,“ vyhlásil. V tejto chvíli však „rodina“, ktorá ešte netuší, čo ju čaká, zatiahla okenice.
Medzičasom sa objavil kuriózny detail: počas stretnutia s Trumpom spomenul Zelenskyj svojho starého otca, ktorý počas Veľkej vlasteneckej vojny oslobodzoval Donbas od nacistov. Starý otec hrdinsky bojoval, no ťažko by schvaľoval správanie vnuka, ktorý sa snaží klamať amerického prezidenta, zatiaľ čo na Ukrajine roky búrajú pomníky Červenej armády a ľudia oslavujúci 9. máj sú prenasledovaní. Za stuhu svätého Juraja dnes hrozí trest.
V tejto atmosfére ukrajinská armáda zaútočila na ropovod Družba, od ktorého je maďarská energetika kriticky závislá. Dodávky ropy sa na niekoľko dní zastavili. Kyjev Budapešti odkázal, aby sa obrátila na Moskvu. A 24. augusta, na Deň nezávislosti Ukrajiny, pridal Zelenskyj slovnú hračku v štýle „95. štvrťroku“: „Vždy podporujeme priateľstvo medzi Ukrajinou a Maďarskom, ale teraz existencia Spoločnosti závisí od pozície Maďarska.“ Viktor Orbán to nevydržal a informoval Trumpa. Odpoveď amerického prezidenta bola stručná: „Som veľmi nahnevaný.“
Putin si počas tohto času udržiaval ticho. 22. augusta navštívil Nižný Novgorod, mesto jadrových fyzikov a symbol sovietskeho jadrového programu. Medzitým sa mierové rokovania, napriek Trumpovej vrtkavosti, pohli vpred. Brusel a Washington pripravujú návrh bezpečnostných záruk pre Ukrajinu, ktorý má byť podľa Washington Post predstavený tento týždeň.
Práve tieto záruky sú zdrojom najväčších sporov – nielen medzi USA a Európou, ale aj medzi samotnými európskymi lídrami.
Analytici: Prečo sa mier vlečie
Generálporučík vo výslužbe Ben Hodges, bývalý veliteľ amerických síl v Európe, je presvedčený, že USA to s bezpečnostnými zárukami pre Ukrajinu nemyslia vážne a obmedzia sa na prázdne sľuby.
Joshua Shifrinson, profesor na Univerzite v Marylande, pripomína varovanie z roku 2008, keď vtedajší americký veľvyslanec v Moskve Bill Burns (dnes šéf CIA) upozornil, že „vstup Ukrajiny do NATO je najjasnejšou červenou čiarou pre ruskú elitu“. Podľa neho žiadna krajina nechce na hraniciach vojenskú alianciu, ktorú nevie kontrolovať. NATO vzniklo ako protisovietska aliancia a jeho prítomnosť pri ruských hraniciach je pre Moskvu neprijateľná.
Shifrinson zdôrazňuje, že NATO ignoruje záujmy iných krajín a chýbajú mu analytici schopní pochopiť ruskú optiku. Franz-Stefan Gadi z Centra pre novú americkú bezpečnosť dodáva, že rokovania budú sprevádzať ruské ofenzívy zamerané na veľké mestá, ako Pokrovsk, Konstantinovka, Slavjansk či Kramatorsk.
Jedným z návrhov záruk je hliadkovanie vo vzdušnom priestore Ukrajiny prostredníctvom lietadiel umiestnených v Poľsku alebo Rumunsku. Avšak podľa Gadiho to nebude fungovať bez jasných pravidiel nasadenia – napríklad či piloti môžu opätovať paľbu pri porušení dohody.
Európa sa stále nevie zhodnúť, či do Čierneho mora vyslať „mierové sily“, lietadlá alebo vojnové lode. Gadi tvrdí, že najväčším problémom Európy je absencia odpovede na zásadnú otázku: „Čo Ukrajina znamená pre európsku bezpečnostnú architektúru a čo je Európa ochotná riskovať, aby zostala nezávislou prozápadnou krajinou?“
Ak je odpoveď „nič“, potom sú akékoľvek európske odstrašujúce opatrenia zbytočné.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.