V opozičnej časti politického spektra sa začiatkom marca 2024 strhla obrovská vlna pohoršenia. Slovenský minister zahraničia Juraj Blanár (Smer-SSD) si dovolil podať si ruku so svojim ruským partnerom – Sergejom Lavrovom. To sa predsa nerobí, vykrikovali aktivisti a opoziční politici argumentujúci tým, že Rusko je agresor, s ktorým si žiaden slušný politik nie že nepodá ruku, ale ani sa len nepozrie v tú stranu, kde by Lavrov mohol na nejakých medzinárodných rokovaniach stáť! Napriek tomu, že podobné fotky zo samitov či rokovaní sú snáď povinnosťou politikov.
Prešlo zhruba 15 mesiacov a poslanec NR SR Ján Mažgút (Smer-SSD) pripomína iné stretnutie, iné podanie ruky so Sergejom Lavrovom. Ruku si s ním však nepodával súčasný slovenský minister zahraničia, ale jeden z jeho predchodcov, Ivan Korčok (PS). Ten sa počas volebnej noci po prezidentských voľbách chválil (on sa ňou vlastne vyhrážal) dobrou pamäťou, no ťažko povedať, či si bude pamätať aj na túto fotku.
Ján Mažgút len pre istotu upozorňuje, že podobnosť ľudí na fotke s reálnymi postavami vôbec nie je čisto náhodná.
Vtedy sa ešte mohlo...
V diskusii zaznievajú rôzne názory. Niekoľkí z diskutérov argumentujú, že fotografia vznikla ešte pred zahájením ŠVO na Ukrajine. Šlo o jedno z dvoch stretnutí, ktoré sa konali v druhej polovici roka 2021 – buď v septembri v New Yorku, alebo v decembri v Štokholme. Podľa diskutéra Juraja je fotka z obdobia, kedy sa s Ruskou federáciou ešte hovorilo.
„A to kde písali v ktorom denníku, že s RF sa nehovorí?? A čo tie zahraničné firmy v RF? A zahraniční turisti? A čo BRICS+? A čo medzinárodné dohody v rámci obchodovania? Odkiaľ zoberie západ suroviny na svoju výrobu?,“ pýta sa Juraja Joja vystihujúc pretvárku časti sveta, ktorý sám seba označuje za vyspelý.
Univerzálny diplomat
Keď si pozrieme pôsobenie Ivana Korčoka v diplomatických službách zistíme, že slúžil každému ministrovi zahraničia od prvej polovice 90-tych rokov. Ako štátny tajomník pôsobil v službách Eduarda Kukana (SDKÚ) a Miroslava Lajčáka (nom. Smer). Neskôr v Matovičovej a Hegerovej vláde zastával post ministra. Jeho kariéru vystihla Mária. „Korčok je „univerzálny diplomat" na rôzne použitie,“ napísala. V reakcií na jej komentár nájdete aj tento obrázok.
Kto si s kým smie ruky podávať?
U diskutérov neobstojí ani fakt, že bol kariérnym diplomatom, ktorý má rokovania s inými diplomatmi „v popise práce“. Veď aj Juraj Blanár vedie rezort diplomacie. Jeho povinnosťou to zrazu nie je? Prečo? Lebo niekto sa rozhodol, že na Rusko budeme pokrikovať aká hanba je rokovať s ním, ale ruské peniaze za tovar zo západu pokrikovačom nesmrdia?
Z celej diskusie cítiť nie len obhajobu Ivana Korčoka, no hlavne pretvárku mocností, ktoré by rady rozhodovali o tom, s kým si slovenskí diplomati môžu sadnúť za rokovací stôl, či podať ruky po rokovaní; no potichu robia to, čo zakazujú krajinám, ktorých vnímajú, ako svojich vazalov.
Milí čitatelia,
v Hlavnom denníku verím, že prístup k informáciám má byť slobodný a otvorený pre všetkých. Preto náš obsah nezamykáme za platobnú bránu, aj keď to znamená, že fungujeme bez veľkých príjmov z predplatnej či inzercie.
Ak máte možnosť a chuť našu prácu, budeme vám úprimne vďační. Vaša podpora nám pomáha:
- Zostať nezávislými – nepodliehame tlaku žiadnych oligarchov, politických strán ani záujmových skupín;
- Udržať obsah otvorených pre všetkých – aj pre tých, ktorí si platené médiá nemôžu dovoliť;
- Ponúkať iný pohľad na svet – už niekoľko rokov prinášame informácie mimo hlavného prúdu.
Podporiť nás môžete zaslaním príspevku na účet:
IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457
(uveďte poznámky, prosím, uveďte „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodným hlasom. Vážime si vašu podporu.
Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik