Ako sa dá postaviť jadrová elektráreň uprostred vojny? Ukrajina sa to snaží práve predviesť

Ako sa dá postaviť jadrová elektráreň uprostred vojny? Práve to sa snaží predviesť susedná Ukrajina – a to aj napriek tomu, že zatiaľ nie sú známe technické parametre ani dopady na životné prostredie a medzinárodné konzultácie sú len obmedzené. Vojnou zmietaná Ukrajina sa pustila do mimoriadne ambiciózneho projektu: v humanitárnom, politickom a ekonomickom chaose plánuje výstavbu jadrovej elektrárne. A nie hocijakej – podľa plánov má ísť o najväčšiu v Európe.

Prvým krokom je nákup ruských reaktorových nádob z Bulharska, následne by s pomocou USA a financovaním z európskych zdrojov dokončila tretí a štvrtý blok Chmeľnyckej jadrovej elektrárne, ktorého výstavba bola pred desiatimi rokmi zastavená – a to už druhýkrát. „História tohto projektu a súčasné rozhodnutie sú učebnicovým príkladom toho, ako (geo)politika dokáže potlačiť zdravý rozum, ekonomickú účelnosť a viesť k improvizovanému jadrovému projektu,“ opísal situáciu pre denník Magyar Nemzet Zsolt Hárfás, odborník na jadrovú energetiku.

Problematická minulosť a ruský „bazárový“ tovar

Rozšírenie Chmeľnyckej jadrovej elektrárne, ktorá bola uvedená do prevádzky v roku 1987, sprevádzajú početné zvraty. Po černobyľskej katastrofe v roku 1986 bola výstavba tretieho a štvrtého bloku zastavená. V roku 2008 síce tender na ich dokončenie vyhral ruský Rosatom, ale v roku 2015 bol projekt opäť pozastavený.

Ukrajinský minister energetiky Herman Haluščenko začiatkom roka 2024 pre agentúru Reuters uviedol, že už v tomto roku plánujú začať výstavbu štyroch blokov podľa „agresívnejšieho harmonogramu“. Konkrétne ide o dokončenie tretieho a štvrtého bloku s dvoma ruskými jednotkami typu VVER–1000 a výstavbu ďalších dvoch amerických blokov s reaktormi AP–1000.

„Napriek tomu nepadlo ani slovo o tom, či je Ukrajina uprostred ozbrojeného konfliktu, politického chaosu a vážnych ekonomických problémov vôbec schopná rozbehnúť výstavbu jadrovej elektrárne. Ešte zásadnejšia je otázka jadrovej bezpečnosti, keďže stále nie je jasné, ako Ukrajina plní svoje oznamovacie povinnosti voči Medzinárodnej agentúre pre atómovú energiu a aké sú technické parametre či štúdie realizovateľnosti tejto investície,“ upozornil Hárfás.

Ukrajinský parlament však začiatkom februára schválil – a tým v podstate odobril pokračovanie rozšírenia – nákup ruských reaktorových nádob z Bulharska v hodnote najmenej 600 miliónov eur. „Ide o zariadenia, ktoré boli pôvodne vyrobené pre bulharskú jadrovú elektráreň Belene, ktorej dostavbu mal zabezpečiť Rosatom. Vláda v Sofii však v roku 2012, pod tlakom USA, jednostranne zrušila kontrakt. Po arbitráži muselo Bulharsko Rosatomu zaplatiť odškodné, ktoré sa teraz snaží získať späť ich predajom Ukrajine,“ vysvetlil odborník.

Milióny eur môžu vyfučať

Financovanie projektu je horúcou otázkou. „Ukrajinský minister energetiky dúfa, že potrebných 600 miliónov eur na platbu Bulharsku poskytne americká a európska podpora. Niektorí predstavitelia to však kategoricky popierajú.“

Haluščenko však má dôvod na optimizmus, keďže Európska komisia minulý rok schválila možnosť financovania tejto transakcie z európskych fondov.

Bulharsko za reaktorové nádoby a ďalšie vybavenie, ktoré boli dodané pred 15 rokmi, požaduje 680 miliónov eur. Aj keď samotné reaktorové nádoby pri správnom skladovaní nestratili hodnotu (sú totiž vyrobené na extrémnu odolnosť), Sofia si k cene pripočítala 80 miliónov eur, zrejme kvôli inflácii.

Pôvodne sa plánovali štyri bloky, ale zatiaľ boli do prevádzky uvedené len dva – v rokoch 1987 a 2004. Podľa štúdie z roku 2012 bol tretí blok dokončený na 35-40 %, zatiaľ čo štvrtý len na 10 %.

Zatiaľ čo niektorí ukrajinskí odborníci myšlienku rozšírenia vítajú, iní tvrdia, že plány na dokončenie blokov sú zastarané, nespĺňajú moderné bezpečnostné normy a navyše sú otázne aj samotné budovy.

Nejasné právne súvislosti

Ukrajina mala podľa medzinárodného práva na začiatku projektu vykonať environmentálnu štúdiu, no proces bol neprehľadný. „Keď sa v roku 2012 začali konzultácie, Maďarsko dostalo k dispozícii príslušné dokumenty. Avšak v roku 2015 bol celý proces zastavený a v roku 2018 opäť obnovený kvôli zmene dodávateľa a investora,“ uviedol Hárfás.

Následne Ukrajina konzultovala len s niektorými krajinami, Maďarsku však na žiadosť neposkytla žiadne informácie od roku 2017. Chýbajú podstatné údaje o vykonaných štúdiách, povoleniach, vhodnosti typu reaktorov či samotnej lokality pre výstavbu.

Napriek tomu ukrajinské ministerstvo energetiky v apríli minulého roka oznámilo slávnostné položenie betónového základu pre chladiace veže.

Zároveň je potrebné pripomenúť, že v prípade projektu Paks II Organizácia Spojených národov (OSN) i Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu označili maďarský schvaľovací proces za príklad transparentnosti.

Hybridný projekt nemusí byť dobrý nápad

Z hľadiska jadrovej bezpečnosti je najväčším problémom to, že Ukrajina chce dostavať dva ruské bloky typu VVER–1000 s pomocou USA.

Haluscsenko nie je bezdôvodne optimistický, pretože minulý rok Európska komisia schválila financovanie predaja z prostriedkov EÚ.

Bulharsko chce za dodané reaktorové tlakové nádoby a ďalšie zariadenia získať 680 miliónov. Hoci reaktorové tlakové nádoby v prípade správneho skladovania neprešli znehodnotením (pretože sú špeciálne navrhnuté na vysokú odolnosť), týchto extra 80 miliónov Sofia očividne pripisuje inflácii, vyjadril sa Zsolt Hárfás.

Čo by však malo byť urobené, aby elektráreň mohla byť najväčším jadrovým energetickým ostrovom v Európe? Pôvodne sa plánovalo štyri bloky na tomto mieste, ale v prevádzke sú iba dva bloky s výkonom 1000 MW, ktoré boli uvedené do prevádzky v rokoch 1987 a 2004. Podľa štúdie vplyvov z roku 2012 je pripravenosť bloku číslo 3 na úrovni 35-40 %, zatiaľ čo blok číslo 4 dosahuje maximálne 10 %.

Kým niektorí ukrajinskí odborníci vítajú koncept rozšírenia, iní tvrdia, že plány na dokončenie sú zastarané, nespĺňajú moderné bezpečnostné požiadavky a súčasný stav budov vyvoláva kritické otázky.

Zamotané právne obraty

Príklad Paks II v Maďarsku nám už viac ako desaťročie ukazuje, že do jadrovej energetiky sa nedá len tak „skákať“. Ukrajina sa na základe medzinárodného práva mala od začiatku začať konzultovať medzinárodnú environmentálnu hodnotenie projektu Chmelnický. Podľa Zsolta Hárfása sa však príbeh stal nejasným. „Po spustení konzultačného procesu v roku 2012 a po tom, čo Maďarsko dostalo dokumenty k hodnoteniu vplyvov, celý proces sa v roku 2015 zastavil. Potom sa v roku 2018 znovu obnovil, pretože sa zmenil dodávateľ reaktora a investor.“

Chýbajú relevantné informácie o vykonaní potrebných skúšok, získaní povolení, zhode typov alebo o tom, či je dané miesto vôbec vhodné na výstavbu jednotiek, uviedol odborník.

Napriek tomu ukrajinské ministerstvo energetiky v apríli minulého roku oznámilo, že sa uskutočnil slávnostný betonáž na budúcich chladiacich vežiach.

Hybridný projekt nevyzerá ako dobrý nápad

Z hľadiska jadrovej bezpečnosti najväčšie obavy vyvoláva podľa Zsolta Hárfása fakt, že Ukrajina plánuje vybudovať dva ruské bloky VVER–1000 s americkou pomocou.

Haluscsenko v tlačovej správe označil investíciu za obrovský geopolitický projekt, ktorý je v spoločnom záujme Ukrajiny a USA. „Technológie, ktoré spoločne budujeme a vyvíjame, vytlačia Rusov z európskeho trhu s jadrovou energiou.“

„Ukrajinsko-americká dvojica sa pokúsi postaviť a uviesť do prevádzky jednotky typu VVER–1000, aj keď túto technológiu nevyvinuli, takže nemajú potrebné kapacity, vedomosti, technológie a výrobné kapacity na realizáciu investície. Najväčší problém s dvoma novými americkými jednotkami typu AP–1000 je ten, že v Európe ešte neboli schválené a ich výstavba v USA tiež čelila problémom,“ vysvetlil odborník. Dodal, že na rozdiel od toho v projekte Paks II sa buduje typ VVER-1200, ktorý bol Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu uznaný za prvý reaktor tretej generácie, ktorý spĺňa najprísnejšie bezpečnostné požiadavky.

Opäť sa objavuje dvojitý meter

„Tento „hybridný“ jadrový reaktor je len štyristo kilometrov od maďarskej, teda európskej hranice, a predsa nepočuť žiadnych západných politikov, ktorí by sa oň obávali, neobjavujú sa články, ktoré by investíciu odmietali. Zdá sa, že Ukrajina chce byť členom Európskej únie, ale zároveň ignoruje európske pravidlá, ktoré stanovujú prísne požiadavky na jadrovú bezpečnosť a schvaľovanie,“ povedal odborník.

Môžeme dodať, že svetové politické udalosti v posledných dňoch naznačujú, že ochota USA pomôcť Ukrajine môže byť spochybnená. Výstavba jadrovej elektrárne je však vo všeobecnosti veľmi veľký biznis, a tieto záležitosti sú v USA obvykle príliš cenné na to, aby ich len tak opustili.

https://www.hlavnydennik.sk/2025/03/01/varovanie-z-rakuska-europa-moze-celit-vlnam-poulicnych-protestov

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.

Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik