Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
BIC/SWIFT:SUBASKBX
Názov účtu:VERBINA, o.z.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Koľko kôz asi poslankyňa presvedčila k voľbe PS?
Slovensko bude mať dvojnásobné zastúpenie
Manipulácia je ich pracovnou metódou, varuje pred červenými denníčkami
Odíde zo Slovenska?
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Poslušne hlásim, drahá pani Holečková, som vám k službám!
Politické mimovládky prehlbujú polarizáciu a presadzujú cudzie záujmy.
Opozícia sa topí v problémoch v čase sucha...
Píše Hlas ľudu Hlavného denníka
Komentáre
31. 10. 2025
V statuse na svojom profile na sociálnej sieti uverejnil Karol Lovaš: "...môj rozhovor pre Plus7 dní o aktuálnej mediálnej situácii. A nielen o nej, ale aj o rýchlych riešeniach na ktoré by sme si v demokracii mali dávať pozor."
Redakcia HD tento status preberá celý, bez obsahových zásahov.
_________________________________________________________________
Akokoľvek sa snažím porozumieť, nerozumiem jednej veci. Načasovaniu v rámci predvolebnej kampane. Skúsení a zodpovední novinári by sa predsa nikdy nechceli stať súčasťou politiky. Obávam sa, že táto „revolúcia“ pomôže vládnym stranám. Práve ich voličov budú títo novinári aktivizovať. Možno sa im podarí urobiť napokon aj rekordné čísla v účasti na európskych voľbách, ktoré sa tradične stretávajú skôr s nezáujmom verejnosti. Nie som si istý, či to náhodou nebude jediný výrazný efekt celej akcie.
Nie je to v poriadku. Ale je to pochopiteľné. Médiá sa dlhodobo správali k politikom ako k svojim konkurentom, akoby oni boli ich alternatívou. A politici zobrali túto hru – dobre, ste naši súperi – a zachovali sa k nim ako k rivalom. Porazili ich svojou neúčasťou. Lenže novinári by nemali byť súperi, mali by mať nadhľad. Nehovorím, že s tými politikmi súhlasím, ale rozumiem, že ich prestalo baviť chodiť do relácií, kde im skákali do reči, nenechali ich dopovedať, nemohli vždy reagovať.
Určite áno. Stotožňujem sa napríklad s českým mediálnym teoretikom a profesorom Janom Jirákom, ktorý tvrdí, že žurnalistika má čím ďalej, tým silnejšiu tendenciu byť buď skryte, alebo dokonca otvorene aktivistická a hlásiť sa k nejakému smeru alebo prinajmenšom s niekým nesúhlasiť a vyjadrovať ten nesúhlas najrôznejšími prostriedkami. Novinárčina sa čoraz viac potápa a stáva sa súčasťou niečoho, čomu hovoríme politický boj.
Médiá by mali zostúpiť z barikád. Mali by prestať byť jednou zo strán politického zápasu. Tento boj im nesvedčí. Mali by prestať hyperbolizovať a používať silné slová. Mali by sa vrátiť k odstupu a nadhľadu. Mali by byť nositeľmi faktov. Nie pravdy. Tú má dnes ktokoľvek. Je ako rohožka, do ktorej si utrie nohy každý, kto ide okolo. Ak sa im to podarí, prestanú byť terčom nielen politikov. Vo svojej práci sa stanú efektívnejšími a účinnejšími. Prestanú pôsobiť ako Jana z Arku, ktorá začína unavovať.
Nevystačia. Svojho času to zistil aj Donald Trump, keď ho zablokovali. Preto je tiež v záujme politikov mať silné médiá. Jedným z ich cieľov je ísť „po krku“ tým, ktorí vládnu. No rovnako by mali dýchať na krk aj opozícii. Pretože ona nám môže vládnuť už zajtra. To je to, čo sa úplne nepodarilo a nedarí médiám na Slovensku a v Česku. Obsesia Zemanom, Babišom, Ficom, Dankom spôsobila, že sa k moci dostali nepripravení politici. Obsesia akéhokoľvek druhu nie je dobrá. Aj vďaka nej sme tam, kde sme.
Nemám dôvod neveriť pánu Kovačičovi. TV Markíza je však súkromná televízia. A ak neporušuje všeobecne platné zákony, jej výstupy môžu mať formu, akú si majitelia vyberú. Zamestnanci sa s tým buď stotožnia, alebo skončia. Čas ukáže, kto mal v tomto spore pravdu. Či rebelujúci zamestnanci, alebo ich zamestnávateľ, ktorý stratil trpezlivosť s hyperbolizujúcim prístupom zamestnancov.
Je rozdiel medzi súkromnou televíziou a médiom verejnej služby. Pri ňom mám oprávnene vyššie nároky. Aj predkladaný zákon o STVR je len pokračovaním politizácie. Tí, ktorí s ním prichádzajú, budú po prehratých voľbách prví, ktorí budú kričať o spolitizovanej inštitúcii. Nového riaditeľa bude vyberať parlament a predstavitelia ministerstva kultúry. Je jasné, že v Národnej rade to bude parlamentná väčšina. Nakoniec jej patrí aj rezort kultúry. Zákon tak prispeje iba k ďalším budúcim „revolúciám“. Keď v roku 2011 účelovo vznikla súčasná RTVS, predstaviteľom rozhlasu sa stal Ľuboš Machaj. Je len symbolické, že aktuálne stojí pri jeho konci. Účelovo vzniká nový projekt. Účel strieda účel. Už 31 rokov. Diagnóza našej mladej republiky.
Dôležité páky má v rukách celá spoločnosť – v prípade politikov sú to voľby a v prípade médií ich sledovanosť. Úloha spoločnosti je nezastupiteľná, každý z nás sa musí dostať do normálu a vidieť v sebe aj v druhých zasa človeka. To je nevyhnutný základ.
Je to politický nápad a nápady politikov obyčajne veľa neriešia. Spomínam si, ako boli diskusie kedysi „dôkazom“ slobody. V skutočnosti nikdy neboli a nie sú. Tak ako vysoký počet politických strán nie je dôkazom „lepšej“ demokracie. Kultivovať online priestor je výzvou dneška. Médiá v tom môžu výrazne pomôcť. Ich úlohou je informovať, vzdelávať a zabávať. Za ostatný čas akoby len zabávali. Bulvarizácia a infantilizácia verejného priestoru sú prítomné v miere, ktorá je neúnosná. Emócie. Emócie. Samé emócie. Keď sa nám podarí samoreguláciou vyriešiť tento problém, nebudú ho musieť riešiť politici, čo je vždy nebezpečné. S normalizáciou v ich rukách už máme svoju skúsenosť.
Ukazuje sa, že na strane médií chýba funkčná stavovská organizácia. Niekto, kto by bol zárukou vnútornej regulácie. Je potrebná. Médiá by sa vo vlastnom záujme mali vrátiť k spomenutým trom poslaniam, aby sa stali pre ľudí opäť dôveryhodnými a užitočnými. Dôveryhodnosť médií na Slovensku je stabilne nízka. Pohybuje sa na úrovni 27 percent.
Mám pocit, akoby médiá v online priestore nepochopili svoju komplexnú úlohu a za najväčšieho konkurenta si zvolili sociálne siete. Tie však zažívajú tiež nejaký boom a do budúcnosti, ak to takto pôjde ďalej, sa stanú akýmsi rezervoárom stratených existencií. Ak bude niekto rozumný, bude sa sociálnym sieťam vyhýbať. A to je šanca pre médiá – možno ich zodpovedné správanie teraz neprináša body, ale to neznamená, že ich neprinesie v budúcnosti.
Krátkodobo možno áno, dlhodobo podľa mňa nie. Akákoľvek forma cenzúry a represie je vždy menej efektívna a účinná ako inšpirácia. Stačí si spomenúť na obdobie nacizmu a komunizmu. Cenzúra a represia sú matkou disentu. Nemal ho len nacizmus a komunizmus. „Disidenti“ v demokracii sú jej najväčším ohrozením. A my tých „disidentov“ začíname mať habadej.
A kto určí, čo je názor a čo hejt? Opäť sme pri tom, treba nejakú komisiu, ktorá by to zadefinovala. Ja keď poviem, že minister je hlúpy – je to názor či štvavý postoj? Je to veľmi tenký ľad, ktorý môže dávať základ budúcej cenzúre. Treba skôr robiť veci tak, aby sme k tomu nemuseli pristupovať.
Online priestor je ako aréna, v ktorej sa vedie zápas s človekom a o človeka. Vidíme, že povolené sú všetky zbrane a dôsledky zažívame denne. Online priestor je zviera, ktoré sme roky spoločne kŕmili nie zrovna vhodnou potravou. Zdivelo. Odtrhlo sa z reťaze. Je naším spoločným cieľom znovu ho domestikovať. Domestikovať online priestor znamená domestikovať seba. Poľudštiť sa. Nájsť v sebe a v druhom človeka a človečinu. Bez toho to nepôjde.
Rýchle riešenia nemusia byť dobré. Ponúkal ich nacizmus aj komunizmus. Demokracia by nemala byť len o rýchlych riešeniach Ale aj o tých dlhodobých.
___________________________________________________
Karol Lovaš je slovenský kňaz a spisovateľ. Bol politickým reportérom a moderátorom Rádia Twist. Komentoval priebeh udalostí zatýkania bývalého slovenského premiéra Vladimíra Mečiara vo vile Elektra. Bol autorom relácie Sauna v Rádiu Twist.
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
