Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Dostávajte dôležité správy okamžite
© 2026 Hlavný Denník. Všetky práva vyhradené.
Made in Slovakia
V stredu, 5. augusta Jozef Ráž ml. odovzdal podpisové hárky, ktoré mu umožnia uchádzať sa o post primátora hlavného mesta.
Slovenská osemnástka postúpila medzi štyri najlepšie tímy Hlinka Gretzky Cupu. Po výhre nad Švajčiarskom jej pomohla Kanada. Čaká ju USA.
Progresívci živili okrem Korčoka aj ľudí z jeho prezidentského štábu. Za rok 2025 to stranu stálo 180-tisíc eur.
Jedna krátka veta trápila filozofov celé stáročia. Dokážete vyriešiť slávny paradox klamára bez toho, aby ste sa zamotali?
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
.jpg)
Novinárske sliepočky a ich mužskí kolegovia sa niekedy darmo snažia hlúpymi otázkami dostať Kaliho do úzkych.
Hlavný denník pred necelým mesiacom priniesol článok o agresívnom správaní cigánskej omladiny pri požiari strniska v Moldave nad Bodvou.
"Matovič má hrošiu kožu. Myslí si, že mu všetko prejde. Stačí vždy len vytiahnuť žolíka - Fica, Smer, boj proti mafii. A je odpustené! Je načase, aby zaslepení…
Komentáre
31. 10. 2025
Globálny vplyv EÚ je na dne! Vojna medzi Izraelom a Hamasom odhalila irelevantnosť EÚ! Ako sa globálne krízy zintenzívňujú, geopoliticky "významný" kontinent sa totiž pozerá z postrannej čiary, píše POLITICO.
Európa už aspoň nemusí znášať ten otrepaný vtip Henryho Kissingera o tom, komu zavolať, ak chcete „zavolať do Európy“ - "Aj tak tam nikto nevolá," znie odpoveď.
Z nespočetných geostrategických ilúzií, ktoré boli v posledných dňoch zničené, by pre každého, kto žije na kontinente, malo byť najtriezvejším poznaním toto: Nikoho nezaujíma, čo si Európa myslí. Naprieč celým radom globálnych ohnísk vzplanutia problémov, od Náhorného Karabachu cez Kosovo až po Izrael, je Európa odsunutá do úlohy mimovládnej organizácie s dobrým úmyslom, ktorej humanitárne príspevky sú vítané, ale inak sú ignorované.
27-členný blok sa vždy snažil formulovať koherentnú zahraničnú politiku vzhľadom na rôznorodé národné záujmy, ktoré sú v hre. Globálny vplyv EÚ však slabne v dôsledku sekulárneho úpadku jej hospodárstva a neschopnosti presadiť vojenskú silu v čase rastúcej globálnej nestability.
Namiesto „ geopolitickej “ veľmoci, ktorú predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová sľúbila, keď sa ujala úradu v roku 2019, sa EÚ zmenila na paneurópskeho trotla, ktorý uprostred kakofónie rozporov skutočným hráčom pri vrcholovom stole ponúka iba istý stupeň pobavenia, pričom sa väčšinou len strápňuje.
Ak to znie drsne, zamyslite sa nad uplynulými 72 hodinami: Po víkendovom masakre stoviek izraelských civilistov Hamásom európsky komisár pre rozšírenie Olivér Várhelyi v pondelok oznámil, že blok „okamžite“ pozastaví pomoc 691 miliónov eur palestínskej samospráve. O niekoľko hodín neskôr slovinský komisár Janez Lenarčič protirečil svojmu maďarskému kolegovi a trval na tom, že pomoc „bude pokračovať tak dlho, ako to bude potrebné“.
Po tlačovej konferencii Komisie nasledovalo vyhlásenie, že EÚ vykoná „naliehavú revíziu“ niektorých programov pomoci, aby zabezpečila, že finančné prostriedky nebudú smerované do terorizmu, čo znamená, že takéto záruky ešte neboli zavedené.
Pokiaľ ide o šéfa zahraničnej politiky EÚ Josepa Borrella, výsledok akéhokoľvek preskúmania pomoci pre Palestínčanov bol jasný: „Budeme musieť podporovať viac, nie menej,“ povedal v utorok.
Aby sme to zhrnuli: V priebehu iba 24 hodín Komisia prešla od oznámenia, že pozastaví všetku pomoc Palestínčanom, k signalizácii, že zvýši tok financií.
Reakcia EÚ na udalosti v Izraeli nebola o nič menej zmätená. Aj keď Izrael stále počítal telá z najstrašnejšieho masakra v histórii židovského štátu, Borrell, dlhoročný kritik krajiny, ktorý tam bol fakticky vyhlásený za personu non grata, sa hlási k obom stranám.
Borrell, španielsky socialista, odsúdil „barbarský a teroristický útok Hamasu“ a zároveň pokarhal Izrael za jeho blokádu Gazy a zdôraznil „utrpenie“ Palestínčanov. (Pripomíname, že reakciu Borela takmer do bodky opísalo na sociálnej sieti Progresívne Slovensko, ako svoje stanovisko k útoku Hamasu na Izrael, pozn. red.)
Prístup Španiela bol v ostrom kontraste s prístupom von der Leyenovej, ktorá útoky jednoznačne odsúdila a na fasádu svojej kancelárie nechala premietnuť izraelskú vlajku.
Tieto kroky okamžite vyvolali protest v iných kútoch EÚ, pričom Clare Dalyová, horlivá ľavicová europoslankyňa z Írska, spochybnila legitimitu von der Leyenovej a povedala jej, aby „držala hubu“ .
V polovici týždňa bolo zisťovanie postavenia Európy ku kríze ako hádzanie šípok – so zaviazanými očami.
Porovnajte to so správou z Washingtonu. "V tejto chvíli musíme mať krištáľovo jasno," povedal americký prezident Joe Biden v utorok v mimoriadnom prejave v Bielom dome . „Stojíme pri Izraeli. Stojíme pri Izraeli. A zabezpečíme, aby Izrael mal všetko, čo potrebuje, aby sa postaral o svojich občanov, bránil sa a odpovedal na tento útok."
Biden poznamenal, že zavolal do Francúzska, Nemecka, Talianska a Spojeného kráľovstva, aby prediskutovali krízu. Všimnite si, že na zozname nie je nikto z „vodcov“ EÚ.
Borrell v utorok zorganizoval mimoriadne stretnutie ministrov zahraničných vecí EÚ v Ománe, aby prediskutovali situáciu v Izraeli. Izraelský minister zahraničných vecí Eli Cohen sa odmietol zúčastniť, čo i len vzdialene.
To nie je príliš prekvapujúce, ak vezmeme do úvahy európsky rekord v Iráne, ktorý desaťročia podporoval Hamas a ktorého vedenie oslavovalo víkendové útoky. Hoci Irán priamu účasť popiera, mnohí analytici tvrdia, že starostlivo naplánovaný útok Hamasu by nebol možný bez výcviku a logistickej podpory Teheránu.
"Hamas by neexistoval bez podpory Iránu," povedal v stredu americký senátor Chris Murphy, demokrat vo výbore pre zahraničné vzťahy Senátu. „A tak je to trochu na roztrhanie, či boli dôverne zapojení do plánovania týchto útokov, alebo jednoducho celé desaťročia financovali Hamas, aby mu dali možnosť plánovať tieto útoky. Niet pochýb o tom, že Irán má na rukách krv."
Napriek pretrvávajúcim známkam zlomyseľných aktivít Teheránu v celom regióne, vrátane zadržania európskeho diplomata na dovolenke v Iráne, sa Borrell opakovane snažil nadviazať kontakt s tamojším režimom tvrdej línie v nádeji, že sa mu podarí znovu uzavrieť takzvanú jadrovú dohodu s globálnymi mocnosťami, z ktorej vtedajší americký prezident Donald Trump vystúpil v roku 2018.
Minulý rok Borrell dokonca odcestoval do Iránu v snahe obnoviť rozhovory, a to aj napriek hlasným námietkam vtedajšieho izraelského ministra zahraničia Yaira Lapida.
Keď už nič iné, Borrell je konzistentný.
„Irán chce vymazať Izrael? Na tom nie je nič nové,“ povedal pre POLITICO v roku 2019, keď bol ešte španielskym ministrom zahraničných vecí. "Musíš s tým žiť."
Teraz musí Európa žiť s dôsledkami tejto pomýlenej politiky a jej straty dôveryhodnosti v Izraeli, jedinej demokracii v regióne.
Ďalším do očí bijúcim príkladom geopolitickej impotencie Európy je Náhorný Karabach, sporný, prevažne arménsky región v Azerbajdžane.
Na dlhotrvajúci konflikt tam takmer zabudla väčšina sveta, nie však predseda Európskej rady Charles Michel, ktorý začiatkom tohto roka vyvinul ambiciózne diplomatické úsilie v čase oživenia napätia.
V júli Michel hostil lídrov Arménska a Azerbajdžanu v Bruseli, čo bolo šieste takéto stretnutie. Diskusie opísal ako „úprimné, čestné a vecné“. Dokonca pozval lídrov na októbrový mimoriadny summit na „pentalaterálne stretnutie“ s Nemeckom a Francúzskom v Granade.
Azerbajdžan sa dovtedy zmocnil regiónu a poslal do Arménska viac ako 100 000 utečencov. Európa, ktorá nutne potrebuje zemný plyn z Azerbajdžanu, je bezmocná, nemôže robiť nič iné, len sa pozerať.
Začiatkom tohto mesiaca Michel obvinil z fiaska Rusko, tradične arménskeho ochrancu v regióne. „Všetkým je jasné, že Rusko zradilo arménsky ľud,“ povedal Michel pre Euronews.
Podobný model sa odohral v Kosove, kde sa Európania už roky snažia sprostredkovať trvalý mier medzi albánskym a srbským obyvateľstvom. Hlavným problémom je štatút severnej časti Kosova, ktorá hraničí so Srbskom, kde Srbi tvoria väčšinu zo zhruba 40 000 obyvateľov.
Borrell dokonca vymenoval „osobitného zástupcu pre dialóg medzi Belehradom a Prištinou a ďalšie regionálne otázky západného Balkánu“.
EÚ minula nespočetné milióny na stabilizáciu regiónu, financovaním organizácií občianskej spoločnosti, škôl a dokonca aj policajných síl.
Keď však minulý mesiac po vpáde srbských milicionárov do severného Kosova hrozilo, že napätie prerastie do totálneho boja, EÚ bola nútená uchýliť sa k svojmu osvedčenému mechanizmu riešenia krízy: Strýko Sam.
„Kritizujú nás za príliš málo vodcovstva v Európe a potom za príliš veľa,“ povedal americký diplomat Richard Holbrooke v roku 1998 po tom, čo Washington zatiahol svojich zdráhajúcich sa európskych spojencov do úsilia zastaviť kampaň „etnických čistiek“, ktorú rozpútal juhoslovanský vodca Slobodan Milošević v regióne Kosovo.
„Faktom je, že Európania nebudú mať v dohľadnej budúcnosti spoločnú bezpečnostnú politiku,“ dodal Holbrooke. „Urobili sme všetko, čo bolo v našich silách, aby sme ich udržali. Viete si však predstaviť, ako ďaleko by som sa dostal s pánom Miloševićom, keby som povedal: 'Prepáčte, pán prezident, vrátim sa o 24 hodín po rozhovore s Európanmi.'
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
Dôkaz, že jeho názor nie je o nič menej platný ani dnes, netreba hľadať ďalej ako na Ukrajine. Hoci EÚ urobila, čo mohla, a poskytla desiatky miliárd finančnej, humanitárnej a vojenskej pomoci, nestačí to na to, aby pomohla Ukrajine udržať Rusov na uzde.
Utrpenie Ukrajiny poukazuje na priepasť medzi geostrategickými ašpiráciami Európy a realitou. Aj keď Európa nepredpokladala rozsiahlu ruskú inváziu, roky hovorila o potrebe zlepšiť svoje obranné schopnosti.
„Musíme bojovať za svoju budúcnosť my sami, ako Európania, za svoj osud,“ vyhlásila v roku 2017 vtedajšia nemecká kancelárka Angela Merkelová.
A potom sa nič nestalo.
Realita je taká, že vždy bude jednoduchšie oprieť sa o Washington, ako dosiahnuť európsky konsenzus v oblasti zahraničnej politiky a vojenských spôsobilostí.
To je dôvod, prečo európske diskusie o bezpečnosti znejú skôr ako fantasy futbal než ako realita.
Po tom, čo sa Biden tento týždeň rozhodol vyslať americkú lietadlovú loď do východného Stredomoria v reakcii na útok Hamasu, francúzsky komisár EÚ Thierry Breton povedal, že Európa musí premýšľať o vybudovaní vlastnej lietadlovej lode. Dokonca aj v Bruseli tento komentár vyvolal len o niečo viac ako komický úškľabok.
Napriek všetkej rétorike o potrebe, aby Európa zohrávala globálnejšiu úlohu, to zrejme nemyslia vážne ani lídri najväčších členov EÚ, Francúzska a Nemecka.
Keď sa Biden vystúpil v situačnej miestnosti Bieleho domu, aby diskutoval o kríze v Izraeli, francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecký kancelár Olaf Scholz boli zaneprázdnení rokovaním v Hamburgu. Po tom, čo súhlasili so zdvojnásobením úsilia pri znižovaní byrokracie v EÚ, podnikli so svojimi partnermi plavbu po prístave.
Lídri oslávili svoje úspešné rokovania na miestnom prístavisku pivom a hamburským rybím sendvičom Fischbrötchen. Dokonca vyšlo aj slnko.
Ale najdôležitejšie: Nikomu nezvonil telefón.
Už niekoľko rokov Vám prinášame informácie, ktoré "médiá hlavného" prúdu odmietajú zverejňovať. Robili tak ešte agresívnejšie pred voľbami a je malá nádej, že sa ich prístup k informovaniu v krátkom čase zmení. Preto sa domnievame, že naša úloha pri informovaní verejnosti je stále nezastupiteľná a chceme v nej pokračovať.
Ďakujeme Vám za doterajšiu podporu, morálnu, aj finančnú. Budeme radi, keď nám budete pomáhať aj naďalej. Podporiť nás môžete svojim darom, ľubovoľným finančným príspevkom. Pre naše fungovanie má aj najmenšia podpora veľký význam.
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Spoločne budeme naďalej silní!
Ďakujeme vám!
