Daniel Lipšic sa celý život pokúšal dostať k nejakým svojim miestam podvodom, hovorí v exkluzívnom rozhovore pre Hlavný denník bývalý minister vnútra a advokát Robert Kaliňák.

Myslíte si, že zverejnenie nahrávky s F. Imreczem podstatne zmení niečo na situácii v súvislosti s manipuláciami trestných konaní?

Myslím si, že to zmení zásadne situáciu a to z toho dôvodu, že tá nahrávka je jednak potvrdením toho, čo dlhodobo hovoríme a k čomu existuje množstvo svedeckých výpovedí. A nie kajúcnikov, ale policajtov, ktorí vypovedajú pred orgánmi činnými v trestnom konaní, aj pred súdmi – čoho sme boli svedkami pred niekoľkými týždňami – kde jasne definovali systém práce s kajúcnikmi, ktorých učia výpovede iných vypovedajúcich, aby mali viacero zladených výpovedí dokopy.

Nahrávka Imreczeho je len korunným dôkazom, ktorý potvrdzuje všetky tieto podozrenia a výpovede a robí z nich ucelený obraz toho, akým spôsobom bola skrivená spravodlivosť na Slovensku. A najkrajšou časťou toho celého je, že krátko na ten dátum, kedy sa táto nahrávka konala, boli výsluchy, v ktorých dostával Imrecze jasné otázky, či sa s niekým o kauze rozprával, či ho niekto ovplyvňoval a on pod prísahou povedal, že nie. Čím sa vlastne stal absolútne nedôveryhodným svedkom a nie je možné na ňom stavať žiadny prípad či už na polícii alebo dokonca na súdoch.

Prečo si myslíte, že sa téma manipulácie v trestných konaniach zatiaľ výraznejšie nepohla vpred – myslím, pokiaľ ide o to, ako to riešia príslušné orgány – a kto najviac bráni tomu, aby sa táto téma začala vážne riešiť?

No, pochopiteľne, tí, ktorí to vymysleli. Rozumiete, po prvé, novinári dlhodobo, keďže nevedeli bojovať so Smerom hodnotami alebo výsledkami, tak sa snažili predstaviteľov Smeru a jeho vlád škandalizovať. Nechcem hovoriť o sebe, ale aby som iného neťahal do takýchto porovnaní, poviem to o svojom prípade.

Keď sme v roku 2015 zvíťazili v súboji o povinné kvóty, ktoré sa nakoniec o niekoľko mesiacov ukázali ako zlé a nefunkčné a boli potom neskôr zrušené, tak samozrejme som sa stal nepriateľom číslo jedna, spolu s Robertom Ficom, pre tých, ktorí masovo podporujú migráciu. A vy viete, ktorí to sú – prevažne mimovládny sektor. A tak bolo zrejmé, že musí prísťnejaká miera škandalizácie, aj sme to očakávali. Zrazu začali vychádzať novinové články, ako ja mám nos v nejakých dépeháčkových kauzách a toto všetko. A bolo to na titulkách predných denníkov a týždenníkov ako najväčšia kauza.

Odvtedy uplynulo prakticky osem rokov. Dobre, nejaký čas ešte vládol Smer, ale teraz už tri roky vládnu oni. Do tejto kauzy ani ťuk! Ani som nebol zavolaný, ani nikoho nevyšetrujú, ani nikto nepodozrieva, že sme tam. Čiže bola celá vymyslená.

Po troch rokoch intenzívneho „slobodného vyšetrovania“, ako oni hovoria, nakoniec Robert Fico a ja sme boli obvinení z tlačovky, na ktorej sme povedali, že Kiska a Matovič sú daňoví podvodníci, čo je nakoniec pravda. Tak zoberte si, aká zúfalá musí byť situácia v týchto orgánoch, keď toto je predmetom toho stíhania! A samozrejme, prečo sa s tým nepokračuje ďalej, lebo sami sú toho autormi.

Keď ombudsmanka povie, že JUDr. Krivočenko zomrel vo väzbe na základe porušenia jeho práv a žiadny novinár sa k tomu nevyjadrí - už len z úcty k smrti človeka, ktorý bol podľa ústavy nevinný – tak to svedčí o tom, že sú spolupáchatelia. Médiá sú spolupáchatelia tohto krivenia práva, to je úplne jednoduché.

Ďalej by som sa spýtal na otvorený list, ktorý ste podpísali aj Vy, ale podpísalo ho viacero právnikov. Tento list bol adresovaný prezidentke, v súvislosti s manipuláciami trestných konaní. Chcem sa spýtať, koho iniciatívou bolo napísanie tohto otvoreného listu a či už naň nejako prezidentka reagovala.

Viete čo, bolo to spontánne. Pretože všetci, ktorí sme tam podpísaní - a určite by sa nás podpísalo viac, keby sme to chceli urobiť v nejakej širšej podobe - sme advokáti, ktorí sú dotknutí konkrétnymi výpoveďami kajúcnikov a ktorých klienti boli v nezákonných väzbách. Aj my sami sme boli v nezákonných väzbách na základe takýchto výsluchov.

Takže to vzniklo spontánne a odozva zatiaľ z Prezidentského paláca nie je žiadna. Keď mala pani Čaputová problém, keď ešte ako aktivistka bojovala o skládku v Pezinku, tak ma jej okolie oslovilo, či by som ju bol ochotný prijať, ešte ako minister vnútra, podpredseda vlády. Pochopiteľne som vyhovel, pretože každý občan má právo stretnúť sa v dôležitej veci s predstaviteľom štátu. Vypočul som si ju a v rámci možností sme sa snažili situáciu napraviť. A myslím si, že k náprave aj došlo.

Tak som zvedavý, či to funguje nejakým spôsobom aj naopak, keď teda hovorila, že je prezidentkou všetkých občanov SR, aj tých, ktorí ju nevolili, alebo aj tých, ktorých možno nemá rada. Som zvedavý, či to bude fungovať aj naopak, že nezabudla, akým spôsobom sa k nej správal štát, keď mala problém.

Myslíte si, že téma manipulácií trestných konaní zarezonuje aj v zahraničí? Prípadne, už ste zachytili, že by sa nejaká autorita v zahraničí zaoberala tým, čo sa deje na Slovensku? Ako by ste odpovedali na otázku, prečo si tento problém zatiaľ Európska únia a osobnosti zo štátov EÚ príliš nevšímali?

Určite si to všimli minimálne v Interpole, kde položili niekoľko veľmi nepríjemných otázok Úradu špeciálneho prokurátora, a keďže bolo jasné, že vznikne medzinárodný škandál, tak ÚŠP radšej stiahol medzinárodné zatykače, adresované Interpolu, aby nemusel vysvetľovať, akým spôsobom podvádzal v trestnom konaní. To je prvý prípad.

Ja osobne som vypovedal pred súdom v Nórsku, kde to bola téma pri jednom súdnom spise. Takže v zásade sa postupne dozvedajú a ich reakcia väčšinou je, že „tomu nemôžeme uveriť“, čo sa deje v demokratickej krajine, členskom štáte EÚ.

No a samozrejme, Európska únia je zdržanlivá, pretože táto vláda robí všetko na objednávku, takže majú problémy ju kritizovať a občas tiež počujeme informácie, že „tomu nemôžeme uveriť“, takejto situácii. Takže, takáto je reakcia.

Prešiel by som k Vašej obžalobe. Vieme, že sudca odmietol túto obžalobu voči Vám a pánovi Brhelovi. Chcel by som sa spýtať na tie najväčšie chyby a prešľapy, ktorých sa dopustil prokurátor pri Vašej obžalobe. Ktoré to boli?

Je to, samozrejme, veľmi živé. Pretože v tejto chvíli rozhoduje o sťažnosti špeciálnej prokuratúry proti takémuto rozhodnutiu špecializovaného súdu Najvyšší súd. Ale v krátkosti poviem – jednoducho, ja som nebol vypočutý. A to, že začal výsluch, ktorý sme prerušili, pretože obvinený má právo, aby sa oboznámil s celým spisom a s ďalšími výpoveďami, a že bude teda vypovedať po tom, čo sa s tým oboznámime, k čomu už nedošlo, pretože mi nedali čas, tak to je samozrejme zásadné porušenie.

Za ďalšie, v termíne, ktorý bol stanovený, som bol chorý, mal som covid, o čom som, samozrejme, informoval. A moji advokáti prišli na dohodnutý termín napísaný v zápisnici na 28. marca na policajné prezídium, kde sa dozvedeli, že už je medzičasom podaná obžaloba, čo je absurdné. A, samozrejme, absolútne nevykonali žiadny z dôkazov, ktoré sme chceli navrhnúť. Dokonca nám neumožnili navrhnúť tieto dôkazy, nevysporiadali sa s mnohými vecami, takže tam tých pochybení je obrovské množstvo a verím, že takýmto spôsobom to zváži aj Najvyšší súd.

V dôsledku toho, čo všetko vieme o manipuláciách v trestných konaniach, myslíte si, že bude potrebné v budúcnosti zrušiť špeciálnu prokuratúru, Špecializovaný trestný súd, prípadne Národnú kriminálnu agentúru?

Myslím si, že hlavný problém je v ľuďoch a ich komplexe, ktorý získali, bohužiaľ, neviem Vám povedať, na základe akých problémov. U Lipšica je to čitateľné – je to neúspešná politická kariéra. Celý život sa pokúšal dostať k nejakým svojim miestam podvodom. Tak ako sa advokátom stal podvodom, pretože dostal justičnú skúšku počas toho, čo bol šéfom úradu na ministerstve spravodlivosti a pritom ani deň nebol sudcom, ani justičným čakateľom – čo je vlastne horšie ako plagiátori, ktorí sa dostanú k titulu falošnou prácou, ale aspoň teda možno boli na nejakých skúškach. V tomto prípade pán Lipšic neabsolvoval žiadnu prax. A jemu to v živote neprekáža.

Rovnako tak chcel, aby všetci ľudia, ktorí mali smrteľnú dopravnú nehodu, išli natvrdo do basy. Len vo svojom prípade žiadal, aby dostal podmienečný trest. Rovnako podvodom získal previerku, čo bol jeho nevyhnutný predpoklad pre fungovanie na Úrade špeciálnej prokuratúry. A v neposlednom rade sa podvodom dostal do parlamentu, pretože chceli uzatvoriť volebnú koalíciu s OĽaNO, podobne ako Progresívne Slovensko so Spolu. Ale oni sa tak strašne báli, že neboli schopní sami ísť do volieb, lebo sa žiadnej podpore verejnosti netešil, a tak na chrbte inej strany, v rozpore s volebným zákonom, kandidoval do parlamentu. Čiže jemu je to veľmi blízke a o niečo podobné sa pokúša aj teraz.

Takže hlavný problém vidím v ľuďoch a nie až tak v inštitúcii, i keď, samozrejme, sú aj právni odborníci, ktorí hovoria o tom, že tieto inštitúcie nemajú miesto v modernom demokratickom právnom systéme.

Ešte by som sa Vás spýtal, ako to vyzerá s Vašou prípadnou kandidatúrou v parlamentných voľbách, či budete kandidovať. Alebo či je možné, že Vás uvidíme v nejakej inej politickej funkcii než parlamentnej.

Ja som povedal, že každý deň mi doručujú, obrazne povedané, kukláči pozvánku do politického života. Čiže, určite to nemôžem v tejto chvíli vylúčiť. Ako a v akej forme to bude, to si skôr myslím, že rozhodne strana, ktorej som členom.

Potrebujeme Vašu pomoc

Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.

Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!

Ďakujeme

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik