Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
BIC/SWIFT:SUBASKBX
Názov účtu:VERBINA, o.z.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Ani nie týždeň po tragédii v Staškove sa odohráva dráma na škole v Trnave.
Namiesto novej senzácie dostal divák k obedu prevarenú vodu z celého minulého týždňa.
Po Poľsku sa objavil v Česku. Slovensko je ďalšie v poradí?
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Komentár protislovenského Denníka N hodnotí diskusie Milana Uhríka so Zuzanou Mesterovou a Luciou Yar. Text priznáva ostré reakcie publika aj problém PS nájsť účinný spôsob debaty s predsedom Republiky.
Komentáre
31. 10. 2025
pred 41 min
pred 1 hod
pred 2 hod
Ak bude referendum platné, zmení sa ústava bez potreby hlasovania NRSR!
Ak by bolo januárové referendum o možnosti skrátiť volebné obdobie platné, došlo by k priamej zmene Ústavy SR a parlament by už o tom nehlasoval. Zhodujú sa na tom ústavní právnici. Vincent Bujňák z Katedry ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave pre TASR pripomenul, že platný výsledok referenda by neviedol k vyhláseniu predčasných volieb.
"V prípade, ak by referendum bolo platné a väčšina voličov by zároveň odpovedala kladne, došlo by tým k priamej zmene ústavy a navrhované znenie by už nebolo predmetom hlasovania parlamentu," povedal pre TASR ústavný právnik a bývalý politik Radoslav Procházka. Podobne to vidí aj Bujňák. "Ak bude referendum platné, vytvorí sa ním všeobecne záväzné pravidlo správania sa s právnou silou ústavného zákona, ktoré bude súčasťou ústavného textu," doplnil.
Ústavný súd SR podľa Bujňáka odmietol názory niektorých ústavných právnikov, že referendum je len drahým prieskumom verejnej mienky. "V prípade platného výsledku referenda by nebolo potrebné žiadne hlasovanie poslancov Národnej rady," zdôraznil.
Platným referendom by sa vytvoril ústavný základ na to, aby mohol byť parlament rozpustený buď ľudovým hlasovaním alebo uznesením, za ktoré by hlasovalo 76 poslancov. "Práve takýto ústavný základ dnes v ústave chýba, a je to rozdiel napríklad oproti starostom, primátorom alebo predsedom samosprávnych krajov, kde takýto ústavný základ už dnes existuje, a preto je ich možné odvolávať miestnym referendom," priblížil ústavný právnik.
V prípade platného referenda by mohol parlament teoreticky už vo februári prijať uznesenie k svojmu rozpusteniu, ak by sa našlo 76 poslancov na jeho podporu. "To by potom znamenalo, že predseda Národnej rady by vyhlásil parlamentné voľby, ktoré by sa mohli konať v lete budúceho roku," dodal Bujňák.
Upozornil tiež, že ľudové hlasovanie o rozpustení parlamentu by sa mohlo iniciovať aj niekoľko týždňov po riadnych parlamentných voľbách, pretože referendová otázka neobsahuje žiadne časové obmedzenie. "V Európe pritom existujú len dva štáty, ktoré umožňujú rozpustenie celoštátneho parlamentu z iniciatívy ľudu, a to Lotyšsko a Lichtenštajnsko," pripomenul s tým, že v Lotyšsku majú zavedené časové obmedzenia.
Ústava hovorí, že výsledky referenda sú platné, ak sa na ňom zúčastní nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a ak bude rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda.
Referendum bude 21. januára 2023. Ľudia sa budú môcť vyjadriť, či súhlasia s tým, aby bolo možné skrátiť volebné obdobie referendom alebo uznesením NR SR. Má to zabezpečiť zmena ústavy. Referendum inicioval Smer-SD s ďalšími opozičnými stranami.
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a zdieľaním pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
