Nenechajme sa zničiť okolnosťami natoľko, aby sme prestali vnímať už aj čaro Vianoc

Prežiť "TO"! To bolo asi najvrúcnejšie želanie mnohých z nás ešte na jar v roku 2020. "Budeme tu aj na Vianoce?" - Pýtali sme sa počas vlaňajšej Veľkej noci. A sú tu Vianoce 2021! Žiaľ, aj so spomienkou na všetkých tých, ktorí už s nami pri slávnostne prestretom stole nebudú.

Zapáľme ich dušiam v našich oknách svetielko, aby vedeli, že ešte stále majú domov. Že ešte stále sú pri nás a v nás. Vzali nám ich choroby a nehody, ale spomienku na nich nám nikto a nič neukradne. Iba ak by sme zabudli my sami.

"Vianoce nie sú o súčasnom okamihu. Vianoce sú súhrou spomienok, ktoré sú pre nás tak vzácne, že na ne nikdy nechceme zabudnúť." Povedal vo vianočnom príhovore svojmu národu v najhorších časoch druhej svetovej predseda vlády Veľkej Británie Winston Churchill. My, dospelí, asi najväčšiu radosť v týchto chvíľach preciťujeme z toho, že niekde v našej blízkosti pri stromčeku alebo vyzdobených vetvičkách sedia tí istí ľudia, ktorí tam boli aj pred rokom. Pretože nie je dôležité, čo dostaneme. Ale či sa máme o tieto chvíle s kým podeliť. A či sa máme a chceme s kým porozprávať.

Pri nohách mi driemka môj verný a vďačný psík, ktorého som si vzal z útulku, keď ma opustil ten predchádzajúci. V oknách chalupy, ktorá bola kedysi plná života, blikajú sviečky. Dom je už prázdny, takmer všetci sú spolu na konci dediny, na cintoríne. Sme traja - 90 ročná mama, odkázaná na celodennú starostlivosť a psík, odkázaný na mňa. Vďaka Bohu aj za to. Sú ľudia, ktorí sú v tejto chvíli úplne sami. Myslím na nich. Veľmi.

Rovnako myslím s obrovskou úctou a vďakou na zdravotníkov. Dnes im už nikto netlieska, sezóna módneho tlieskania sa vytratila. Zostala iba zloba a nenávisť. A nadutá nadradená povýšenosť. Ja im tlieskam stále a až to raz prejde úplne, nezabudnem, kým budem žiť. Ak to raz prejde.