Rozpočet na rok 2022 sa pripravoval v podmienkach pokračujúcej pandémie. Vláda predpokladá, že deficit rozpočtu verejnej správy sa dostane na úroveň 4,9 %, čo predstavuje sumu 5,2 miliardy eur. Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR upozorňuje v stanovisku k návrhu budúcoročného rozpočtu poslancov Národnej rady (NR) SR, že od roku 2022 sa začnú uplatňovať pravidlá Paktu stability a rastu. Na základe nominálneho deficitu nad 3 % teda vstúpi Slovensko do procedúry nadmerného deficitu. Podľa NKÚ existuje vysoké riziko pre nesplnenie tohto cieľa. Toto riziko by mohla minimalizovať novela zákona, ktorá by okrem iného zaviedla výdavkové stropy.
K rastu hospodárstva a oživeniu verejných financií môžu podľa NKÚ aktívne prispieť financie z fondov Európskej únie (EÚ).Slovensko má ešte k dispozícii bezmála 7,9 miliardy eur z končiaceho programového obdobia a zároveň sumu 6,3 miliardy eur z plánu obnovy. Rok 2022 je tiež rokom, kedy budú rozbehnuté výzvy z nového programového obdobia. SR tak môže do roku 2030 využiť takmer 27 miliárd eur pre udržateľný rozvoj spoločnosti, podporu inovácií v oblasti životného prostredia, rozvoj dopravnej infraštruktúry či modernizáciu zdravotníctva a školstva. NKÚ poukázal na dlhodobo pretrvávajúce problémy s čerpaním európskej pomoci, pričom SR sa v tomto roku prepadla na posledné miesto v rámci EÚ27 a aktuálne čerpanie je len na úrovni 45 %.
Analytici v návrhu rozpočtu identifikovali riziká, ktoré sú spojené s dodržiavaním pravidiel programového rozpočtu, viazaním prostriedkov na konkrétne programy a ciele, či rozpočtovaním kapitálových výdavkov ministerstiev vo všeobecnej pokladničnej správe (VPS). Objem finančných zdrojov viazaných vo VPS sa vyšplhal na sumu viac ako 6,2 miliardy eur. Rozpočet kapitálových výdavkov na rok 2022 je poznačený tzv. nulovým štartovacím rozpočtom. Jeho primárnym cieľom je podporovať pripravené a návratné projekty.
NKÚ upozorňuje parlament na to, že v návrhu rozpočtu sa nenachádzajú konkrétne projekty, významné investičné aktivity, ktoré by mali byť štátom v roku 2022 podporené. Ako príklad kontrolóri uviedli neprehľadné alokovanie výdavkov štátu na dopravné projekty. NKÚ odporúča zverejniť aktualizovaný harmonogram dopravných investícií spolu so zoznamom projektov, ktoré majú byť v nadchádzajúcom roku podporené zo štátneho rozpočtu.
Na základe záverov z kontrolných akcií realizovaných v posledných troch rokoch analytici zároveň upozornili na riziká plynúce z absencie koncepčných riešení dlhodobo udržateľného financovania verejného zdravotníctva, a tiež neustáleho zadlžovania nemocníc. "V súčasnosti sa dlh univerzitných a fakultných nemocníc šplhá už k jednej miliarde eur. Ako vážny problém nielen pre súčasnosť, ale aj budúcnosť, sa ukazuje nedostatok lekárov i stredného zdravotníckeho personálu," podotkli kontrolóri. Budúcoročný rozpočet podľa NKÚ nepočíta ani so žiadnym významným riešením v oblasti prevencie. Z dostupných údajov pritom vyplýva, že na Slovensku sú najnižšie výdavky na preventívnu zdravotnú starostlivosť spomedzi všetkých krajín EÚ. Kontrolóri vyčíslili, že ročné výdavky viazané na prevenciu nedosahujú ani 10 eur na obyvateľa.
NKÚ dodal, že vláda sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala zabezpečiť adekvátne ohodnotenie pedagogických a odborných zamestnancov v školstve. Návrh rozpočtu však indikuje zníženie nominálnych miezd v regionálnom školstve približne o 1 % oproti očakávanej skutočnosti roku 2021. Ešte výraznejší pokles priemerných mzdových výdavkov je možné sledovať v oblasti týkajúcej sa verejných vysokých škôl a univerzít.
Poslanci sa v stanovisku NKÚ dozvedia tiež to, že v rozpočte na budúci rok nie sú rozpočtované prostriedky, ktoré by mali naplniť opatrenia súvisiace so zvýšením rodičovského príspevku, zjednotením výšky príspevku pri narodení dieťaťa alebo s postupným zvyšovaním rodinných prídavkov podľa veku dieťaťa.