Platia predavačky pokutu zamestnávateľovi ak obslúžia zákazníka bez rúška? Do redakcie nám prišiel e-mail.
19 | 08 | 2021 I Petra Demková

Do redakcie nám napísala nahnevaná pani Katarína. Mala veľmi nepríjemný zážitok v známej predajni potravín. V hádke kvôli rúšku s predavačkami sa dozvedela, že už majú dosť platenia pokút zamestnávateľovi za obsluhovanie zákazníkov, ktorí si odmietajú dať rúško. Deje sa toto naozaj na Slovensku?   



Zákazníčku upozornila predavačka, že si má dať rúško

„Len sa chcem podeliť o skúsenosť, podľa mňa neštandardnú aj na Slovensko...“ začína e-mail od pani Kataríny, ktorý pristál v schránke Hlavného denníka.

„Dnes o 15:50 sme zablúdili do supermarketu (názov siete aj mesto máme v redakcii), kde nás pokladníčka upozornila na rúško. Na čo som jej slušne povedala, že ďakujem, ale som zdravá a rúško nenosím. Stalo sa mi to už veľakrát, kade tade, som na to zvyknutá,“ opisuje Katarína (jej celé meno rovnako máme v redakcii).
Katarínu odmietli obslúžiť

Príbeh pokračuje. Predavačka povedala pani Kataríne, že má nariadene od vedenia a nákup jej nenablokuje. „Na moje odborné namietanie, ktoré Vám tu nebudem od slova do slova citovať (to by bolo na dvadsať mailov) - absolútna ignorácia. Ani políciu nechceli zavolať. Tak mi ušli po desiatich minútach nervy a hovorím jej po nasadení rúška: „kvôli takým ako ste Vy, tu máme novodobý nacizmus. Že som tam nákup nenechala ležať a neodišla... trieskala som si hlavu až doma. ...Ako som sa nechala vyhodiť zo sedla,“ pokračuje zákazníčka.
Predavačky vraj platia pokutu, ak zákazník nemá rúško

Čo je však dôležité je to, čo opisuje pani Katarína následne. „Ale o tom, že ušli nervy aj ostatným predavačkám už hovoriť treba. Dozvedeli sme sa zaujímavé veci. Predavačky vraj platia 50 eurové pokuty za zákazníkov, ktorých obslúžia bez rúška!!“ prekvapuje pani Katarína s tým, čo v potravinách počula.

„Tri sa na nás vrhli, z toho jedna doslova behala okolo pokladne a regálov a vykrikovala, že už nás má dosť, že už odmieta platiť zo svojich peňazí za kok...v, čo nenosia rúška,“ šokuje autorka e-mailu ďalej.
Je reťazec zákon či Ústava? Alebo predajca potravín?

Následne kladie otázky: „Využíva zahraničný obchodný reťazec nezákonným vydieraním predavačky, čo majú hypotéky? A vedenie sa smeje ako sa hádajú, pomaly už bijú normálni ľudia? Čo s tým? Je obchodný reťazec zákon, prokuratúra, polícia, Ústava? Alebo potraviny?“ pýta sa Katarína.

A dodáva: „toto som ešte nepočula, že zamestnancom zrážajú mzdy, cez kamerové systémy ich sledujú, koho a za akých okolností obslúžia.“
Vec mala dohru

Katarína po odchode z potravín umiestnila recenziu pre obchod na internete. Netrvalo dlho a kontaktovali ju zástupcovia z obchodného reťazca. Žiadali od pani Kataríny, aby im dala na seba kontakt. Ospravedlňovali sa. Kontakt im zákazníčka odmietla dať a odpovedala im iba písomne. „Video si vyžiadajte na predajni,“ začala.

„Vo Vašej predajni vznikol nebezpečný precedens, kedy predavačka je postavená do úlohy policajta, prokurátora, zákona a ona osobne musí rovno aj trestať a odsúdiť zákazníka. Čo je absolútna nehoráznosť. Ak je chytený zlodej SBS službou, Váš pracovník zavolá príslušné orgány. Alebo si to vybaví sám?“ pýta sa Katarína.

Následne podáva druhej strane zákazníčka právne informácie: „To, že nejde v prípade rúšok o porušenie zákona zo zbierky zákonov, ale vyhlášky, ktorá má len odporúčací charakter Vám asi nič nehovorí. Ja ako občan musím dodržať a poznať len zákon uverejnený v zbierke zákonov. O tom, že platí nadradenosť a zvrchovanosť ústavy na rovnocenné zaobchádzanie, ani písať nebudem.

Ale to Vašim zamestnancom asi pod nátlakom a hrozbou sankcií uniká a potreba splácať hypotéku hrá v prospech zamestnávateľa. Asi bude pribúdať výbuchov a vykrikovania personálu, že toho majú dosť, platiť za nás pokuty,“ napísala spoločnosti Katarína.
Desivé, ako si človek musí obhajovať normálny život

Po krátkej e-mailovej komunikácii nám Katarína napísal do redakcie na záver ešte tento e-mail: „musím s hanbou priznať, že som ten nákup doniesla domov! A trieskala som si hlavu až do rána od zlosti o to viac, že tam bol so mnou môj 15 ročný syn. Ja sa tým predavačkám snažím aj porozumieť, rovnako ako každému, kto sa pod ťarchou hypotéky sklonil. Fandím a držím palce každému, kto bojuje a akýmkoľvek spôsobom sa ozve. Desivé, že normálny život si človek musí obhajovať a bojovať zaň.“