Ukázalo sa, že vývoj nie je hlúpy. Existuje dôvod, prečo sa naše vnútornosti hemžia baktériami a aj keď nás už naučili cúvať pri samotnom koncepte (najmä po roku a pol morových vyhrážok, keď sú baktérie pravidelne brutálne napádané tryskami dezinfekčného prostriedku), tieto mikroskopické tvory pre nás skutočne trávia jedlo. Keby ich nebolo, hladovali by sme.
Bakteriálne kolónie, ktoré nás nazývajú domovom, musia tiež navzájom komunikovať, čo znamená, že sa raz za čas dotknete kľučky alebo dokonca stĺpa v metre a nebudete svojich mikroskopických stopárov okamžite polievať žieravou tekutinou. Kýchať vo verejnej doprave bez obáv, že vás zlynčujú. A nechávať svoje dieťa hrať sa v blate s ostatnými deťmi.
Covidová abnormalita
Podľa novej abnormality Covid-19 vieme, že týždne budeme bez toho, aby sme videli priateľov, mesiace bez toho, aby sme videli rodinu, dlhé obdobia bez toho, aby sme sa dotýkali inej osoby. A hovoria nám, že to nie je len nezdravé, ale že môžete aj zomrieť!
Takže sme sa naučili prechádzať na druhú stranu ulice, keď zbadáme starého priateľa, ktorý nás prichádza objať. Aj takmer preventívne povedať „nie“, keď sa naše deti opýtajú, či sa môžu niekedy zahrať so svojimi priateľmi v reálnom živote namiesto nekonečnej série video chatov.
Zaistili sme si ďalšie epidémie
Ukázalo sa, že je to vynikajúci spôsob ako zaručiť budúce epidémie. Nový Zéland, globálny miláčik médií kvôli 26 (hlásených) úmrtiam na Covid-19, zažíva výrazný vzostup v bežne neohrozujúcej detskej chorobe.
Pretože kým deti zostávajú covidom takmer nedotknuté, to isté neplatí o iných bežných ochoreniach dýchacích ciest. Takmer tisíc prípadov respiračného syncyciálneho vírusu (RSV) bolo v krajine diagnostikovaných iba za päť týždňov, čo je viac ako polovica z počtu hlásených za celú 29-týždňovú zimu.
Odborníci na verejné zdravie bijú na poplach a upriamujú pozornosť na „dlh imunity“, ktorý vznikol v dôsledku dlhotrvajúcich a prísnych opatrení proti Covid-19 v krajine. Inými slovami „dva týždne na vyrovnanie krivky” je jedna vec, ale o 18 mesiacov a krivka stále nie je rovná?
Tento problém nebol pre lekársku vedu úplne neznámy a neochota Nového Zélandu ísť touto cestou, povzbudiť obyvateľov, aby vyšli zo svojich domovov a správali sa ako normálni ľudia, keď pominulo najhoršie nebezpečenstvo Covid-19, hovorí za všetko.
Karanténne tábory
Novozélandská premiérka Jacinda Ardernová to všetko odborne využila. Jej vláda odložila voľby, donútila nových prichádzajúcich ísť do „ karanténnych táborov “ na obdobie nie kratšie ako dva týždne aj s negatívnymi
výsledkami testov (pozitívne výsledky, alebo ešte horšie - odmietnutie podrobiť sa testom, mohli by ste byť uzamknutí
ešte dlhšie ) a udusila nezávislú tlač. Ekonomika sa zrútila a zaznamenala najväčší štvrťročný pokles v histórii. Náklady na bývanie zostali pre mnohých nezvládnuteľné.
Ona a jej strana napriek tomu dostali historický mandát vládnuť (v októbrových oneskorených voľbách s nebývalým počtom poštových lístkov, po tom, čo Facebook tesne pred dňom volieb zavrel jednu zo stránok opozičných strán). Ukázalo sa, že demokracia je rizikovým faktorom aj pre Covid-19. Kto vedel?
Informačná cenzúra
Fenomén „imunitného dlhu“ sa dá dobre preniesť do informácií a novozélandská vláda vo Wellingtone nie je jedinou vládou, ktorá krúti krkmi svojim občanom, údajne v mene ochrany pred infekčnými zlými nápadmi.
Svet prepadal panike z Covid-19 a v mnohých krajinách bolo účinne zakázané spochybňovať oficiálny príbeh o príchode a šírení vírusu. Aj napriek tomu, že Svetová zdravotnícka organizácia a jej národné náprotivky menili tento „oficiálny príbeh“ na mesačnej, ak nie týždennej báze.
Bezkontextové videá preniesli strach zvyšku sveta a v čase, dokonca aj nesúhlasné hlasy sa do značnej miery vyhýbali spochybňovaniu „faktov“, ktoré vlády zverejňovali.
Keď je Trump bezpečne mimo Bieleho domu, celá americká mocenská štruktúra predstavila zjednotený front, ktorý presadzuje rovnaké urážlivé a hranične nezmyselné posolstvo strachu, ktoré ponúka Ardernová.
Protiústavné konanie vlád je momentálne bežné
Bidenova administratíva už ani len nezakrýva protiústavné správanie, ako je napríklad „nahlasovanie dezinformácií“, ktoré má Facebook vymazať. A zdá sa, že aj hovorkyňa Bieleho domu Jen Psakiová bola prinútená
hádať sa sama so sebou, pretože sociálne médiá tlmia všetky protichodné hlasy.
Upokojení dodávkami príležitostných peňazí, ktorých hodnota neustále klesá, Američania hrdo vystúpili, aby pôsobili ako strážcovia v mentálnom väzení naratívnych manažérov. Američania miesto požadovania väčšej transparentnosti od svojej vlády požadujú menej.
Cenzúra Nového Zélandu môže byť fotogenickejšia - určite je Ardernová pre oči lahodnejšia ako zakopávajúci mumifikovaný Biden - ale obe krajiny smerujú priamo k múru vybudovanému rokmi neplateného „dlhu imunite".
Čím viac sa realita rozchádzala s čímkoľvek, čomu veria tieto čoraz viac nepriaznivé uzavreté spoločnosti, tým je viac chaosu. Ani jedna krajina si to nemôže dovoliť. Bolo by rozumné, ak by umožnili realite prefiltrovať médiá do pôvodného stavu, kým nebude neskoro.
To znamená ukončenie bezstarostnej cenzúry sociálnych médií (ktorá sa, ako sa ukázalo,
zvyšuje u používateľov
dôveryhodnosti, pokiaľ ide o falošné správy) a zrušenie stále sa rozširujúcej definície „nenávistných prejavov“.
Kto padne skôr?
Namiesto toho sa Wellington
snaží, aby sa z „nenávistných prejavov“ stal trestný čin na tri roky väzenia a naďalej presadzuje absurdné výsledky prieskumov, v ktorých „75 percent Novozélanďanov cíti, že krajina smeruje správnym smerom a Covid-19 väčšinou nemá vplyv na ich budúcnosť“.
Washington sa zase snaží odobrať svojim občanom druhý dodatok ústavy, aj keď sa stále dusí tým prvým. Medzitým vo Veľkej Británii Johnsonova vláda varuje pred „epidémiou“ chrípky, aj keď občania zostávajú zablokovaní z poslednej vlny Covid-19. Je ťažké uhádnuť, ktorá z týchto troch politík zlyhá ako prvá, ale nech už je to akákoľvek, nechcela by som mať na starosti upratovanie po nich.
12. 7. 2021 14:24Vážení politici! Všetci! Nezneužívajte našu neistotu v ktorej sme kvôli vám, my nie sme ovce!
Vážení, toto sme tu nechceli! Leto, prázdniny a dovolenkové obdobie sme si predstavovali inak. Jedni sa búria, iní im nadávajú do dezolátov a plebsu. A parlamentní myslitelia, priam giganti sa prekonávajú v tvorbe hovadín každý deň. Uplynulý rok nám už ukázal, čoho všetkého sú schopní a aké to môže mať dopady na každého z nás. Raz, keď títo skončia, bude veľmi ťažké určiť, kto z nich sa postaví na piedestál a získa cenu "Využil zúfalosť ľudu." Bez ohľadu na to, či sa jedná o politika koaličného, alebo opozičného.
Čítať viac
