Odkedy šokujúce volebné víťazstvo prezidenta USA Donalda Trumpa v roku 2016 otriaslo americkým politickým zriadením, komentátori hľadali niekoho, koho by mohli viniť. Ľahkou odpoveďou vždy bolo Rusko, píše portál RT.
Opäť je tu „Russiagate“
Vo štvrtok priniesli londýnske noviny Guardian
posledný diel v tejto dlhoročnej tradícii „Russiagate“. Novinár Luke Harding svojimi odhaleniami šokuje čitateľov mierou údajného podvodu, ktorý stojí za Trumpovou výhrou.
Harding tvrdí, že ruský prezident Vladimir Putin „osobne schválil tajnú operácia špionážnej agentúry na podporu „psychicky labilného“ Donalda Trumpa v amerických prezidentských voľbách v roku 2016“.
Dôvodom tohto kroku bolo zjavne to, že Trumpov Biely dom bude viac chápať ruské záujmy a zaseje do krajiny chaos. Spravodajským a bezpečnostným agentúram bolo údajne povedané, že by mali použiť „všetku možnú silu“ na to, aby vtedajšieho republikánskeho kandidáta dostali do úradu.
Ak tento plán existoval, katastroficky zlyhal, pretože vzťahy medzi Moskvou a Washingtonom sa v nasledujúcich rokoch zhoršili na takmer nebývalé minimá a sankcie.
Odhalenie bomby je založené na „tom, čo sa považuje za uniknuté dokumenty Kremľa“, neznámeho pôvodu. Podľa Hardinga a jeho kolegov „The Guardian ukázal dokumenty nezávislým expertom, ktorí tvrdia, že sú pravé.“
Kto sú títo odborníci, v čom spočíva ich odbornosť a prečo neboli menovaní, zostáva i napriek požiadavkám online komentátorov nejasné.
Podľa Hardinga „sa rozumie, že západné spravodajské agentúry poznali dokumenty už niekoľko mesiacov,“ čo naznačuje, kde by jeho zdroje mohli byť. V článku sa ďalej uvádza, že dokumenty „sa javia ako vážne a veľmi neobvyklé úniky z Kremľa“.
Iní novinári poukázali na to, že tento kúsok je posiaty upozorneniami, napríklad „zdá sa, že ukazuje,“ „navrhuje“ a „hodnotí sa ako“. Možné pochybnosti, že sa dokumenty ukážu ako podvod, takmer určite naznačujú, že len málokto verí, že by sa tieto obvinenia dostali pred súd.
Rodení rusky hovoriaci okrem toho nastolili otázky týkajúce sa jazyka zdrojového materiálu, ktorý používa Harding a jeho kolegovia. Ivan Tkačev, spisovateľ moskovského obchodného denníka RBK, na twitteri napísal, že hoci sa väčšina predpokladaného úniku informácií tajila, denník The Guardian „zverejnil malý výňatok z kremeľského dokumentu“.
Tkačev uviedol, že „napočítal 4 jazykové chyby a niekoľko pochybných prípadov používania slov“, vrátane nesprávne umiestnenej interpunkcie, neprirodzeného výberu slov a lexikálnych chýb.
„Takže so značnou mierou dôvery môžem predpokladať, že sa jedná buď o text „preložený spoločnosťou Google“ z cudzieho jazyka do ruštiny, alebo o text zostavený s pomocou nezúčastneného ruského hovorcu, alebo o oboje,“ uzavrel.
Dokonca aj niektorí z najprudších odporcov Kremľa nad pravosťou Hardingových zdrojov. "Tento príbeh Guardianu o údajnom úniku Kremľa vytvára veľké vlny a vyvoláva veľké otázky o pravosti zdrojov, ktoré sa skrývajú za ním," hovorí bývalá zamestnankyňa BBC Natalia Antelava.
Samotný Harding má v súvislosti so štandardmi hodnovernosti pestrú minulosť. V roku 2007 bol počas pôsobenia v Moskve obvinený z plagiátorstva dnes už neexistujúcim časopisom The Exile. Jeho zamestnávateľ bol preto nútený vydať ospravedlnenie.
Iní poukázali na to, že Harding stál aj za veľmi zdiskreditovaným príbehom „Russiagate“ už v roku 2018. S odvolaním sa na anonymné zdroje opäť uviedol, že Trumpov poradca Paul Manafort sa stretol s hľadaným informátorom WikiLeaks Julianom Assangeom na ekvádorskom veľvyslanectve v Londýne.
