Z výsledkov prieskumu extrémne prozápadnej mimovládky GLOBSEC boli médiami niektoré veľmi zaujímavé zistenia ignorované. Najmä o našom postoji k Rusku, Číne či k médiám. Pozornosť si však určite zaslúžia. Upozornil Denník štandard.
Propagandistická, extrémne prozápadne orientovaná mimovládna organizácia GLOBSEC nedávno zverejnila rozsiahly prieskum. Zúčastnili sa na ňom obyvatelia desiatich krajín strednej a východnej Európy a Balkánu. Konkrétne z Rakúska, Slovenska, Českej republiky, Poľska, Maďarska, Estónska, Litvy, Lotyšska, Bulharska a Rumunska.
Oslnivý lesk západu je fuč
V otázke geopolitickej orientácie podľa výsledkov prieskumu už západ nie je pre obyvateľov daného regiónu (vrátane Slovenska) takým lákadlom. Taký výsledok už asi nikoho neprekvapí. Dekadencia a úpadok veľkým lákadlom naozaj nie je.
Viac ako 50 percent respondentov nevidí svoje postavenie ani na jednej strane spektra na osi západ-východ. Prikláňajú sa k názoru, že si treba zachovať vlastnú identitu a vymaniť sa zo spoločensko-historických komplexov spojených s mocenskou nadvládou.
Najsilnejšie inklinujú k západu pobaltské štáty Litva a Estónsko, hoci v druhom z uvedených štátov sa nevedelo 18 percent respondentov rozhodnúť. Prozápadné je aj Poľsko, ktoré má z historického hľadiska voči Rusku silnú nedôveru. V porovnaní s rokmi 2017 – 2020 vzrástla dôvera voči Rusku len v Bulharsku a na Slovensku.
Slováci považujú za najstrategickejšieho partnera Rusko
Zaujímavo vyznel aj postoj občanov k súpereniu troch veľmocí: Ruska, USA a Číny. Štáty východného krídla EÚ a NATO veľmi správne registrujú, že sa na ich území prelínajú boje o vplyv a dominanciu medzi spomínanými štátmi.
Napriek prozápadnej orientácii Litvy a Estónska vníma 27, respektíve 21 percent ich obyvateľov Rusko ako svojho strategického partnera. V prípade Bulharska dosiahlo toto číslo až 45 percent. Najsilnejšie vnímanie má v tomto smere Slovensko, kde Rusko bolo najdôležitejším partnerom až pre 47 percent respondentov.
Maďarsko zo štatistiky opäť vyčnieva, za partnerov si jednoznačne vybralo Rusko a Čínu.
Len v Maďarsku a Rakúsku väčšina respondentov odpovedala, že ich vláda zvláda pandémiu dobre. V ostatných štátoch to podľa občanov vlády nezvládli. Najvyšší počet – tri štvrtiny – tento ukazovateľ dosiahol medzi slovenskými respondentmi. V porovnaní s októbrom minulého roka je to nárast o neuveriteľných 44 percent. Absolútne fiasko vládnej koalície pod vedením OĽaNO.
Čína nie je hrozbou
Štáty strednej a východnej Európy nevnímajú Čínu ako hrozbu. Najviac v tomto smere vyčnievajú Rumunsko a Bulharsko, kde si 30 a 25 percent občanov dokonca myslí, že čínsky režim môže byť pre ich štát inšpiráciou. Hneď za nimi sa umiestnilo Slovensko s 19 percentami respondentov.
Najkritickejší k Číne sú Česko a Poľsko. Je hrozbou pre 51 a 34 percent respondentov. Oba štáty sú tiež na chvoste zoznamu, podľa ktorého by Čína mohla byť pre ich krajiny inšpiráciou.
Dopyt po silnom lídrovi sa zvyšuje
Až 42 percent respondentov by sa dokázalo prispôsobiť autokratickému riadeniu a myslí si, že mať silného a rozhodného vodcu, ktorý sa nemusí trápiť s parlamentom alebo voľbami, by bolo pre ich krajinu dobré.
Z prieskumu tiež vyplynulo, že autokraciu považujú za dobré zriadenie práve tí opýtaní, pre ktorých by čínsky režim mohol byť vzorom a súčasne majú pozitívny postoj k ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi.
Tieto postoje vzrástli od októbra v celej V4 okrem Česka aj v Bulharsku a Rumunsku. Spomedzi V4 by si autokraciu prialo najväčšmi Slovensko. Podporilo ju až 38 percent respondentov. Česko je na opačnej strane spektra a autokratické vedenie podporilo len 27 percent opýtaných.
Dôvera v demokraciu ako ideálny systém riadenia tiež poklesla vo všetkých štátoch okrem Rakúska, ak sa pred ňu pridalo slovo „liberálna“.
Nedôvera v štandardné médiá rastie
V siedmich z desiatich krajín sa zvýšila nedôvera k štandardným médiám v priemere o osem percentuálnych bodov. Na čele tabuľky sú Maďarsko, Česko a Poľsko, kde priemerná nedôvera dosiahla 65 percent respondentov.
Slovensko nezaostáva. U nás nedôvera k médiám dosiahla 60 percent a oproti minulému roku rapídne stúpla o 10 percent. Prekvapivo ho nasleduje Rakúsko, kde nedôvera k médiám hlavného prúdu vzrástla o sedem percent.
Opačne sa situácia vyvíja len v Bulharsku a Estónsku.
