Ondrej Halgaš je slovenský vedec pôsobiaci v Toronte. Komunikáciu ohľadom očkovania vníma ako zmätočnú. Rozhodnutia sa podľa neho prijímajú nelogicky a za pochodu. Chýbajú dáta o dlhodobej bezpečnosti a možných zriedkavých aj vážnych vedľajších účinkoch. Schválenie vakcíny sa nemôže rovnať odporúčaniu, aby bol každý človek očkovaný.
Téma očkovania detí spoločnosť opäť rozdeľuje. Nielen laikov, ale aj odborníkov. Rozhovor s Ondrejom Halgašom
pripravila Martina Valachová, z portálu Plus40. Odpovedal na otázky ohľadom očkovania detí a aké sú riziká očkovania.
Ondrej Halgaš pôsobí na Torontskej univerzite ako postdoktorandský výskumný pracovník. Venuje sa štruktúrnej biológii a biomedicínskemu výskumu.
Halgaš
tvrdí, že pri každom medicínskom zákroku treba posudzovať možné riziká a benefity. O to viac, keď ide o zákrok na inak zdravom človeku. Vakcinácia je podľa neho nezvratný medicínsky úkon. Liek viete prestať podávať, ale ak sa dáte vakcinovať, už vás nikto neodvakcinuje.
Komunikácia ohľadom očkovania je zmätočná
Ako príklad uvádza vakcínu AstraZeneca. "Najprv sa odporúčala pre mladších, potom pre starších a nakoniec ju niektoré provincie zastavili úplne. Teraz dokonca tvrdia, že vakcíny možno miešať. Dáta ohľadne miešania vakcín sú pritom zatiaľ minimálne. Z nejakého dôvodu pri vakcínach absolútne chýba opatrnosť,"
hovorí.
V Kanade, kde slovenský vedec žije, je vakcinácia detí povolená Pfizer-BioNTech aj pre 12 až 15-ročné deti.
Upozorňuje, že sa to deje na základe pomerne malej štúdie. Približne iba tisícka detí dostala vakcínu, ďalšia placebo. A deti boli sledované najviac dva mesiace. Aj v tejto vekovej kategórii je v Kanade zaočkovanosť už vysoká. Aj keď chýbajú dáta o dlhodobej bezpečnosti a možných vedľajších účinkoch.
Údaje plošnú vakcináciu detí nepodporujú
"Pre mladých ľudí do 20 rokov COVID-19 nepredstavuje väčšie riziko ako chrípka. Údaje nepodporujú plošnú vakcináciu detí. Pri každom medicínskom zákroku treba posudzovať možné riziká a benefity. O to viac, keď ide o zákrok na inak zdravom človeku. Vakcinácia je nezvratný medicínsky úkon. Liek viete prestať podávať, ale ak sa dáte vakcinovať, už vás nikto neodvakcinuje."
Upozorňuje v rozhovore pre 40plus Ondrej Halgaš.
Do pozornosti dáva aj vyjadrenie nemeckej poradnej komisie pre vakcináciu (STIKO). Tiež všeobecnú vakcináciu zdravých detí nateraz neodporúča. Vníma diametrálne odlišné stanoviská odborníkov z vyspelých krajín. "Aj im je jasné, že zatiaľ chýbajú dostatočné informácie o dlhodobej bezpečnosti. To, že je vakcína schválená, sa predsa nerovná odporúčaniu, aby bol každý jeden človek vakcinovaný. Vždy treba dôsledne zvážiť možné riziká a potenciálne benefity,"
hovorí.
Izraelskí vedci tiež nateraz neodporúčajú očkovať zdravých mladých ľudí
Z dokumentu, ktorý bol zverejnený japonským regulátorom, je zrejmé, že vakcína nezostáva len v mieste vpichu. Časť dávky sa môže dostať aj do ďalších orgánov. Množstvo a povaha zaznamenaných vedľajších účinkov v databázach, vyvoláva veľa otázok.
"Je veľmi pravdepodobné, že momentálne nasadené vakcíny nedosahujú bezpečnosť, ktorú bežne od vakcín očakávame. Je prekvapujúce, že sa o tomto v médiách viac neinformuje. Verejnosť sa rozhoduje pre očkovanie na základe neúplných a skreslených informácií. Toto môže mať pre mnohých závažné dlhodobé následky,"
hovorí Ondrej Halgaš v rozhovore pre portál Plus40.
Ak sa to robí ako pásová výroba, tak to určite nie je dobré
Najlepšie by podľa vedca Halgaša bolo, ak by mohli ľudí
očkovať aj praktickí lekári. Majú osobnejší prístup. Poznajú pacienta a jeho možné ďalšie zdravotné problémy. Aj tie, ktoré môžu ovplyvniť rozhodnutie či očkovať alebo nie.
Úplne sa pošliapavajú základne princípy bioetiky
V Kanade nepotrebujú 12-ročné deti na očkovanie súhlas rodiča. Ponúka sa im za očkovanie zmrzlina. V Spojených štátoch chcú podporiť záujem o očkovanie rôznymi tombolami a štipendiami. Halgaš
upozorňuje, že dieťa nevie celistvo zhodnotiť všetky za a proti. Informácie v médiách sú podľa neho veľmi skreslené. Obáva sa, že aj mnoho dospelých sa rozhoduje na základe veľmi obmedzených a pravdepodobne nepresných informácií.
"Úplne sa pošliapavajú základne princípy bioetiky. Neinformuje sa o všetkých možných rizikách, nie je zabezpečené pochopenie rizík pacientom a informovaný súhlas pacienta bez nátlaku,"
tvrdí.
Vakcíny prenos znižujú, ale nepotláčajú úplne. Včasná liečba je mimoriadne dôležitá
Podľa vedca ak má vírus stále možnosť množiť sa a šíriť sa, dajú sa vyselektovať také varianty, ktoré budú pod novým selekčným tlakom úspešnejšie. Čo znamená, že sa bude lepšie šíriť a potlačia iné varianty.
Hovorí, že nemusia byť nutne smrteľnejšie, ale stať sa môže aj to. Lekári a bežní ľudia by mali byť podľa neho dobre informovaní o liečbe a aby sa COVID-19 liečil čo najskôr. To je mimoriadne dôležité aj kvôli zabráneniu rozvoja dlhého covidu.
Je zarážajúce, že aj rok a pol od začiatku pandémie sa hovorí hlavne to, čo nerobiť
NIH alebo WHO hovoria podľa Halgaša hlavne o tom, čo nerobiť. Odporúčajú najmä drahé, patentované lieky a protilátky s problematickou dostupnosťou.
Podľa Halgaša je liekov, ktoré sú účinné proti covidu, viac. Nie je to iba Ivermectin. COVID-19 je už dnes celkom dobre liečiteľné ochorenie, ale liečba nie je úplne triviálna. Liečba by mala byť podľa neho včasná a mala by zahŕňať viacero liečiv a podporných doplnkov v kombinácii. "Liečivá existujú, neviem však, nakoľko sú lekári informovaní,"
hovorí.
