"V procese s Kočnerom sa Lipšic ako zástupca poškodených stal druhým neoficiálnym prokurátorom, za pomoci predsedníčky senátu Sabovej, ktorá mu protizákonne umožnila klásť otázky obžalovaným v otázke viny a hodnotiť v tomto smere i dokazovanie cez záverečnú reč." Píše Štefan Harabin vo svojom blogu stefanharabin.blog.pravda.sk.
"Procesne tak vystupoval prokurátor, potom zástupca poškodených Lipšic ako druhý prokurátor, a napokon zástupca poškodených Kvasnica ako tretí prokurátor" - pokračuje autor blogu.
Nezákonnosť Štefan Harabin vysvetľuje takto: "...poškodený ani jeho zástupca nemá zákonnú možnosť klásť otázky k vine, pretože by suploval rolu prokurátora, čo je v rozpore so základnými zásadami trestného konania..." píš medzi iným najmä na "...rovnosť procesných strán." Podľa Harabina totiž presne: "Taký je Európsky dohovor o základných ľudských právach a slobodách, Charta ľudských práv EÚ i naša Ústava, taký je i Trestný poriadok."
Autor tohto blogu a bývalý predseda Najvyššieho súdu SR pokračuje v úvahe: "Keby sme pripustili, že aj poškodený môže dávať otázky, hodnotiť dôkazy k vine a vieme že trestný poriadok vylučuje poškodenému podanie opravného prostriedku pri oslobodzujúcom rozsudku, tak by sme sa dostali do rovnakej pozície, ako keby futbalový rozhodca pripustil, že na futbalový zápas nastúpi jedno mužstvo s 33 hráčmi, zatiaľ čo druhé podľa pravidiel s jedenástimi."
Takáto anomália sa podľa Štefana Harabina v trestnom konaní realizovala prvýkrát, "...keď v každom pojednávaní vystupoval najprv oficiálny prokurátor a potom ešte aj „prokurátori“ Lipšic s Kvasnicom".
"Na tomto procese si tak Lipšic vďaka nezákonnému konaniu sudkyne Sabovej mohol otestovať rolu prokurátora, hlavne či má schopnosti na to, aby sa rovno stal generálnym prokurátorom." tvrdí Harabin.
Bývalý sudca naozaj nikoho nešetrí: "Sabová síce nezákonne v rozpore s Ústavou, Európskym dohovorom, Chartou EÚ a Trestným poriadkom Lipšicovi umožnila robiť prokurátora voči Kočnerovi a spol, ale podstata je v tom, že zjavne zlyhal a sklamal svojich politických tútorov, ktorí ho favorizovali na generálneho prokurátora."
Predpovedá aj vývoj v téme voľby generálneho prokurátora: "Na úlohu budúceho generálneho prokurátora, ktorý by zosnoval budúce politické procesy si asi budú musieť nájsť niekoho iného. V kauze Kočner sa totiž Lipšic ukázal ako impotentný a prislabý, lebo nepresvedčil ani len familiárnych sudcov, ktorých sám vyberal a dosadil na špecializovaný trestný súd. Nepomohol mu ani výdatný mediálny doprovod zo strany Tódovej, Aktualít, Sme a ďalších členov jeho Lipšicovho mediálneho stáda. Zrejme preto ho jeho politicky tútori (Čaputovú nevynímajúc) do tejto funkcie už ani nenavrhnú, aj keby veľmi chcel." Predvída Štefan Harabin.
Tvrdí, že "Sabovú za sudkyňu na špecializovaný súd, pretlačil práve Lipšic, potom čo unikla disciplinárnemu stíhaniu na prokuratúre v Humennom, kde pracovala predtým a bola by zrejme vyzlečená z prokurátorského talára. Sabová teraz na revanš umožnila Lipšicovi stať sa v tomto procese prokurátorom, tým že mu umožnila ako zástupcovi poškodených klásť otázky obžalovaným, čím úmyselne porušovala Trestný poriadok. Ďalší dvaja členovia senátu s tým nemuseli súhlasiť, ale nemohli tomu zabrániť, lebo pojednávanie vedie a otázky pripúšťa iba predseda senátu."
K trestnej činnosti došlo podľa Štefana harabina aj po vynesení rozsudku, "keď s pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote Sabová prezradila, kto ako hlasoval v senáte a oznámila Tódovej, že hlasovala proti oslobodeniu. (Pozn. red. HD - medičasom sudkyňa Sabová zverejnila tvrdenie, že medializované informácie o hlasovaní členov senátu neboli v súlade s pravdou.) Je málo pravdepodobné, aby o hlasovaní informovali Tódovú dvaja sudcovia ktorí hlasovali za oslobodenie a vystavili sa tak mediálnemu lynču."
"Ten kto to vyniesol by mal byť stíhaný nie len disciplinárne, ale aj za zneužitie právomocí verejného činiteľa a navyše za poškodzovanie cudzích práv, pretože kto porušil služobné tajomstvo, poškodzoval v tomto prípade cudzie práva", tvrdí v závere svojho blogu Štefan Harabin.
