Rovnako ako otec v pokročilom veku, ktorý sa obzerá späť do svojej mladosti, by slnko taktiež mohlo zažiť svoju vlastnú krízu stredného veku, informuje portál Reuters.

Tak znie záver výskumu uverejnenom v časopise Science.

Žiariaca ohnivá guľa, od ktorej závisí prežitie pozemšťanov, je stará 4,5 miliardy rokov, čo sa blíži k polovici jej predpovedanej dĺžky života.

Aktivitu zo slnka je možné merať podľa množstva slnečných škvŕn a erupcií, ktoré sa objavujú v 11-ročnom cykle.



„Myslíme si, že slnko je okolo veku, v ktorom jeho magnetické pole prechádza istým prechodom a preto je možné vidieť dôkazy tohto prechodu,“ poznamenal austrálsky astronóm a spoluautor výskumu Benjamin Montet.

Na jeho vrchole sú normou stovky slnečných škvŕn a erupcií, ktoré strieľajú radiačné žiarenie do okolitého vesmíru. Cyklus slnečných škvŕn je efekt skrútenia magnetických polí, keď sa hviezda otáča. Čím je hviezda staršia, tým viac spomaľuje.

Astronómovia z inštitútu Max Planck skúmali, ako veľmi ovplyvňuje slnko počas tohto cyklu okolité hviezdy.

Výpočty posunov v jase a variabilite nášho Slnka s 369 hviezdami približne rovnakého veku, zloženia a teploty, vedci zaznamenali prekvapujúce výsledky.



„Typická hviezda podobná Slnku pozorovaná Keplerovým teleskopom je v skutočnosti hlučnejšia ako slnko,“ uviedol Montet.

Po štyroch rokoch pozorovania mali ostatné hviezdy päťkrát väčšiu slnečnú škvrnu ako naše slnko na svojom vrchole.

„Nie je neobvyklé vidieť tak veľkú variabilitu, ale boli sme prekvapení, keď sme to videli na hviezdach podobným Slnku,“ vysvetlil Montet a dodal, že aktivita slnečných škvŕn dodáva okolitým hviezdam silnejšiu svetelnosť, čo by mohlo ovplyvniť obývateľnosť blízkych planét.