Slávenie Veľkej noci si vo svete pripomenie vyše 300 miliónov pravoslávnych veriacich.
Pravoslávni kresťania po celom svete oslávia v nedeľu 19. apríla najväčší kresťanský sviatok Christovo zmŕtvychvstanie – Paschu podľa takzvaného juliánskeho kalendára. Tento starobylý spôsob výpočtu dátumu Veľkej noci sa odlišuje od toho, ktorý v súčasnosti používa západný kresťanský svet, a tak okrem rokov, kedy tento najväčší sviatok cirkevného roka oslavujú všetci kresťania spoločne, prichádzajú aj roky, kedy medzi západnou Veľkou nocou a východnou Paschou je niekoľkotýždňový rozdiel.
Určenie dátumu vychádza z toho, že ide o prvú nedeľu po splne mesiaca po jarnej rovnodennosti. Pravoslávna cirkev však navyše zachováva kanón nicejského koncilu, a teda, že sa oslavy konajú po židovskom sviatku Pesach.
Sviatku Christovo zmŕtvychvstanie predchádza Strastný týždeň, do ktorého vstúpila pravoslávna cirkev po 40-dňovom pôstnom období a Kvetnej nedeli od pondelka 13. apríla. V rámci tohto týždňa si na bohoslužbách pripomínala udalosti zo života Christa tesne pred jeho ukrižovaním.
Ako informoval tajomník tlačového odboru Úradu metropolitnej rady Pravoslávnej cirkvi na Slovensku Vasyľ Kuzmyk, kým pre obdobie Veľkého pôstu sú charakteristické dlhé kajúcne bohoslužby a temný interiér chrámu, Veľká noc - Pascha prináša do pravoslávnych chrámov množstvo zmien.
„Svetlý interiér chrámu a radostný spev počas paschálnych bohoslužieb vyjadrujú duchovnú radosť z Christovho zmŕtvychvstania. V noci alebo skoro ráno na Paschu sa koná tzv. utreňa zmŕtvychvstania, pred začiatkom ktorej veriaci so sviecami v rukách obchádzajú chrám. Táto bohoslužba je snáď najradostnejšou bohoslužbou celého cirkevného roka,“ vysvetlil Kuzmyk.
Po liturgii sa požehnávajú pokrmy, ktorým sa kresťania počas pôstu vyhýbali – rôzne druhy mäsa, syr, maslo, vajcia a podobne. Nesmie chýbať ani sladký koláč, príznačne nazývaný pascha.
S ohľadom na pandémiu nového koronavírusu, ktorá postihla aj Slovensko, sa tohtoročné oslavy najväčšieho kresťanského sviatku uskutočnia s rešpektovaním výnimočnej situácie. Samotné bohoslužby sa tak uskutočnia bez prítomnosti verejnosti. Tá si bude môcť bohoslužbu k vzkrieseniu Isusa Christa, ktorú odslúži arcibiskup Prešovský a metropolita českých krajín a Slovenska Rastislav, pozrieť prostredníctvom živého prenosu na profile Pravoslávnej cirkevnej obce v Prešove na sociálnej sieti, kde sídli tunajšia pravoslávna cirkev. Prenos polnočnice, paschálnej utrene a liturgie sv. Jána Zlatoústeho s posvätením pokrmov sa začína v nedeľu 19. apríla o 03:00 hod.
„Tohtoročné veľkonočné sviatky sú určite iné, než sme si kedykoľvek dokázali predstaviť. Mnohí z nás sú naplnení obavami, neistotou, najrôznejšími otázkami a pochybnosťami. Rovnaké pocity intenzívne prežíva celý svet okolo nás. Možno však máme jedinečnú príležitosť veľmi konkrétnym spôsobom prežiť to, čo sa udialo pred takmer dvetisíc rokmi a zostáva aktuálne i v týchto dňoch - prežiť strach onoho malého spoločenstva učeníkov, ktorí sa v neistote skrývali po tom, čo bol ich milovaný Učiteľ, do ktorého vkladali toľké očakávania, krutým spôsobom popravený a oni sami rozohnan,“ píšu v tohtoročnom posolstve posvätnej synody Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku vladyka Rastislav spolu s arcibiskupmi Michalom, Simeonom, Jurajom a biskupom Izaiášom.
Slávenie Veľkej noci si vo svete pripomenie vyše 300 miliónov pravoslávnych veriacich. Na Slovensku je zhruba 200 pravoslávnych cirkevných obcí. Väčšina sa nachádza na východe Slovenska a riadi sa juliánskym kalendárom.
