Verejný dlh sa dostal zo sankčných pásiem po šiestich rokoch

 Vláda potrebovala šesť rokov na to, aby dostala verejný dlh spod sankčných pásiem dlhovej brzdy. Prvýkrát od roku 2012 sa to podarilo až vlani, kedy hrubý dlh verejnej správy dosiahol 48,9 % hrubého domáceho produktu (HDP). Konštatuje to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vo svojej správe o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a transparentnosti za rok 2018, ktorú predložila na rokovanie Národnej rady SR.

Ako však dopĺňa šéf rozpočtovej rady Ivan Šramko, dlh sa mimo sankčné pásma dlhovej brzdy dostal najmä vďaka pozitívnemu vývoju hospodárstva. „Tento pokles bol spôsobený najmä priaznivým ekonomickým vývojom a v období rokov 2013 až 2016 mali podstatný vplyv aj jednorazové opatrenia vlády. Hospodárenie vlády očistené o jednorazové vplyvy v rokoch 2012 až 2016 navyšovalo úroveň dlhu, kým v rokoch v rokoch 2017 a 2018 sa už dlh vďaka hospodáreniu vlády znižoval,“ uviedol Šramko. Ako dodal, napriek pozitívnemu vývoju v posledných dvoch rokoch, kumulatívne za celé obdobie rokov 2012 až 2018 hospodárenie vlády očistené o jednorazové vplyvy zvyšovalo úroveň dlhu.

Správa rozpočtovej rady okrem hodnotenia najdôležitejšieho pravidla, teda ústavného limitu na dlh, prináša pohľad na ďalšie zákonom stanovené povinnosti, najmä v oblasti poskytovania a zverejňovania údajov, dlhu samospráv a financovania ich kompetencií. Rada v tejto súvislosti pripomína stále absentujúce výdavkové stropy, hoci vláda avizuje prípravu ich jednotlivých variant do konca tohto volebného obdobia. Efektívne fungujúce výdavkové limity mohli totiž podľa rady prispieť k rýchlejšiemu poklesu dlhu mimo sankčných pásiem.



Vyrovnaný rozpočet mohol totiž byť podľa rady pri dodržaní pravidla o vyrovnanom rozpočte dosiahnutý už v roku 2018, vláda však neočakávané daňové príjmy a pokles úrokových nákladov využila na rýchlejší rast výdavkov. „Je potrebné pokračovať v príprave záväzných viacročných výdavkových limitov tak, aby boli zavedené do praxe v priebehu nasledujúceho volebného obdobia,“ tvrdí Šramko.

RRZ taktiež upozorňuje, že vláda prijímala opatrenia s negatívnym vplyvom na hospodárenie samospráv bez toho, aby tieto dopady transparentne vyčíslila. V prípade tzv. chodníkovej novely, ktorou sa presunula zodpovednosť za starostlivosť o obecné chodníky na samosprávy, bolo dokonca podľa rady porušené pravidlo definované ústavným zákonom, podľa ktorého by vláda pri ustanovení nových úloh samosprávam mala zabezpečiť zodpovedajúce finančné prostriedky na ich plnenie.

Pravidlá rozpočtovej transparentnosti definované ústavným zákonom boli podľa RRZ splnené, ale pri hodnotení rozpočtu rada konštatovala zníženie kvality poskytnutých informácií v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. Viaceré legislatívne opatrenia schválené počas minulého roka totiž neobsahovali, napriek požiadavke vyplývajúcej zo zákona o rozpočtových pravidlách, vyčíslenie vplyvov na verejné financie.