S neúprosne blížiacimi sa prezidentskými voľbami začala spravodajská televízna stanica TA3 venovať priestor aj diskusným súbojom prezidentských kandidátov a to v nedeľnej relácii „V politike“.
Prvý diel vysielaný 13.1.2019 bol poznamenaný skoro až názorovou zhodou dvoch konkurentov smerujúcich do prezidentského paláca. Na ľavej strane pomyselného ringu sedel médiami neprávom favorizovaný Robert Mistrík a napravo ideológ strany Sme rodina Milan Krajniak.
Hneď v úvode na zahriatie moderátor Norbert Dolinský podhodil horúcu tému voľby ústavných sudcov. Od kandidátov sme sa síce nič nového nedozvedeli, ale Dolinský nezabudol vytiahnuť tzv. povinnú jazdu slovenského mainstreamu a to v každej relácii si musí každý povinne kopnúť do Roberta Fica. Netvrdím, že občas by nebolo za čo, ale toto už začína byť obohraté a tým pádom neskutočne nudné. Dodávam len, že obaja kandidáti výzve moderátora vyhoveli a povinnú jazdu bezchybne podľa inštrukcií zajazdili. Obaja kandidáti svorne podporili spôsob voľby ústavných sudcov - verejné hlasovanie.
Ďalej sa niesla debata o prezidentských právomociach, kde Mistrík jednoznačne ťahal za kratší koniec, lebo pracoval len s naučenými faktami a poučkami. Na druhej strane Krajniak využil príklady zo svojej politickej praxe a jeho vyjadrenie znelo podstatne presvedčivejšie. Pri prihrievaní svojich polievočiek sa obaja kandidáti nevyhli až prehnanej reklame svojej osobnosti a preháňali, čo by oni v prezidentskom kresle spravili pre drobného občana, nehľadiac na reálne možnosti, ktoré má prezident v slovenskom právnom poriadku.
Na priamu otázku moderátora, či dokáže byť prezidentom všetkých občanov, sa Mistrík profesionálne vyhol odpovedi a reč zaviedol inam. Ako by aj nie, veď model Kiska.v.02 musí držať líniu, preto sa zelené tričká a možno aj príslušníci iných strán nemajú šancu pozrieť do prezidentského paláca ani v prípade nedeľnej exkurzie. Ale nezabudol vydvihnúť vlastnú kandidatúru ako úplne nezávislého kandidáta. Krajniak obhajoval na druhej strane svoju politickú profesionalitu a politické skúsenosti, čo nie je Mistríkova silná karta.
Na priamo položenú otázku o spájaní opozičných síl, Mistrík opäť priamo neodpovedal, ale bolo jasné, že on sa kandidatúry nevzdá a bude čakať ako jeho družina k rezignácii prinúti paralelných kandidátov. Krajniak chlapsky jednoznačne potvrdil, že boj potiahne až do konca a nemieni pred voľbami obchodovať ani politikárčiť.
Posledná otázka bola o peniazoch na kampaň. Krajniak odhaduje výdavky na celú kampaň okolo 300 tisíc Eur. Mistrík deklaroval, že kampaň si platí sám zo svojich peňazí a po opakovanej reklame svojej osoby priznal, že 50 tisícmi prispel Richard Marko z Esetu. Konkrétnu odhadovanú sumu ani po druhej výzve neuviedol, dokonca pripustil presah polmiliónovej povolenej hranice.
Škoda, že sa ho „nestranný“ redaktor Dolinský nespýtal koľko stáli jeho billboardy, ktorými pred časom zamoril celé Slovensko. A tiež, či to nepovažuje za prezidentskú kampaň, nakoľko sa na každom billboarde pod usmievavou tvárou pána kandidáta skvelo slovo, označujúce jeho veľký cieľ – PREZIDENT.
Prvá debata nebola nijako prekvapivá ani búrlivá, mohli by sme ju označiť za nanajvýš korektnú. Ak by som mal použiť terminológiu prevzatú z boxu, tak poviem, že vyhral na body borec v pravom rohu – Milan Krajniak. Mistríkov výkon bol veľmi učebnicový, snaživý a nepresvedčivý.
