Slovensko"Letci, ktorí prileteli zo ZSSR na pomoc SNP, si získali rešpekt", tvrdi Šumichrast (ROZHOVOR)
Československí letci - príslušníci 1. československého samostatného stíhacieho leteckého pluku v ZSSR - po prílete na povstalecké územie úspešne zasiahli do bojov proti fašizmu. Bojovým majstrovstvom a preukázanou odvahou si získali nielen veľké uznanie v radoch spolubojovníkov, ale aj náležitý rešpekt v radoch nepriateľa. V rozhovore pre TASR to uviedol riaditeľ odboru vojensko-historických výskumov - zástupca riaditeľa Vojenského historického ústavu (VHÚ) Peter Šumichrast. -Povstalci do príletu lietadiel 1. československého samostatného stíhacieho leteckého pluku v ZSSR disponovali z väčšej časti na tú dobu už zastaranými lietadlami Letov Š-328 a Avia B-534. Zodpovedajúcu bojovú hodnotu mali len dva Messerschmitty Bf 109 G-6 a niekoľko nemeckých Messerschmittov Bf 109 E, ktoré už aj v tej dobe neboli rovnocennými protivníkmi posledných verzií moderných nemeckých stíhačiek. Čo nastalo po prílete lietadiel Lavočkin-5FN, ktoré tvorili výzbroj nášho pluku?- Prvý československý samostatný stíhací letecký pluk, ktorému velil štábny kapitán František Fajtl, priletel na povstalecké územie 17. septembra 1944. Na pamiatku našich letcov sme tento septembrový deň dlhé desaťročia oslavovali ako Deň československého vojenského letectva. O tom, že odkaz letcov - bojovníkov proti fašizmu - neupadol do zabudnutia ani po dlhých desaťročiach, jasne vypovedá skutočnosť, že slovenskí vojenskí letci si od roku 2009 tento pamätný deň s hrdosťou pripomínajú ako Deň slovenského vojenského letectva. Vráťme sa však do minulosti. Československí letci po prílete na povstalecké územie úspešne zasiahli do bojov proti fašizmu. Ich úspechy v boji neboli žiadnym prekvapením, pretože časť pilotov pluku mala nielen bohaté bojové skúsenosti, získané v britskom Kráľovskom letectve, ale aj z bojov vo Francúzsku v roku 1940. Boli to skúsení letci, ošľahaní "neľútostnými vetrami" druhej svetovej vojny. -Kto tvoril letecký personál tejto československej leteckej jednotky? Aké lietadlá boli v jej výzbroji?- V leteckom personáli pluku, ktorý tvorili prevažne piloti českej národnosti, boli aj dvaja Slováci. Konkrétne išlo o Antona Matúšeka a Ľudovíta Dobrovodského, bývalých príslušníkov slovenskej stíhacej letky 13, ktorí preleteli na stranu sovietskej Červenej armády 9. septembra 1943 zo základne Anapa. K ich osudom pred zaradením do radov československého zahraničného vojska v ZSSR treba podotknúť, že po spravodajskom preverení absolvovali preškolenie na sovietsku leteckú techniku. Potom boli odoslaní k československej leteckej jednotke, v tom čase k 128. československej samostatnej stíhacej leteckej peruti v ZSSR, ktorá bola vyzbrojená novými lietadlami typu Lavočkin-5FN. V tomto prípade išlo o moderné sovietske stíhacie lietadlá, ktoré k československej leteckej jednotke "prišli" priamo z výroby, čiže neboli opotrebované prevádzkou v náročných poľných podmienkach. Sovietske letectvo tento typ úspešne používalo na sovietsko-nemeckom fronte ako frontovú a záchytnú stíhačku. -Bol to typ lietadla, ktorý sa dal použiť nielen v leteckých súbojoch, ale aj na bombardovanie nemeckých vojsk?- Bol to stíhací stroj, ktorý bol prioritne určený na letecký boj s nepriateľským letectvom. Nebol konštruovaný na to, aby vykonával činnosti, ktoré od neho povstalci vyžadovali na povstaleckom území, to je priama letecká podpora pozemných vojsk spočívajúca v strmhlavom bombardovaní či ostreľovaní nepriateľa palubnými zbraňami "lavočky". V sovietskom letectve boli na tieto účely určené iné typy vojenských lietadiel. V prvom rade takéto úlohy plnil legendárny "šturmovik" Iljušin Il-2m3, ktorý Nemci nazývali "čierna smrť". V súvislosti s útokmi slabo pancierovaných "lavočiek" na pozemné ciele nepriateľa došlo aj k stratám československých pilotov. -Počas bojového nasadenia leteckého pluku zahynuli podporučíci František Vaculík, Bohuslav Mráz a Tomáš Motyčka. Ako k tomu došlo?- K ich zostrelom došlo pri letoch v nízkych letových hladinách, a to nad územím obsadeným nepriateľom. Zasiahla ich nepriateľská obrana proti lietadlám. Veliteľ pluku František Fajtl to komentoval takto: "Príčinou (rozumej zostrelov našich letcov) boli zase tie hnusné neviditeľné zradné strely, ktorým bol vystavený každý náš pilot, keď sa chcel nepriateľovi dostať na kobylku." V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že žiaden pilot sa nedokáže účinne ubrániť pred nepriateľskou protilietadlovou obranou. Môže to byť akákoľvek hviezda, akékoľvek letecké eso. Napríklad aj Slovák Otto Smik, československé letecké eso zo západného frontu, bol zostrelený nemeckou protilietadlovou obranou pri holandskom meste Zwolle. -Kto bol najúspešnejším pilotom pluku?- Najúspešnejším pilotom 1. československého samostatného stíhacieho leteckého pluku v ZSSR bol ppor. let. Leopold Šrom, ktorý preukázateľne zostrelil tri nepriateľské lietadlá (jeden Fw 189, dva Bf 109) a dva pravdepodobne (jeden Bf 109, jeden Ju 87). Z dvojice Slovákov bol úspešnejší rtm. let. Ľudovít Dobrovodský, ktorý zostrelil isto jedno nepriateľské lietadlo (Fw 189) a dve ďalšie poškodil (jeden Fw 189 a jeden Ju 88). -Letci 1. československého samostatného stíhacieho leteckého pluku v ZSSR uskutočnili počas Slovenského národného povstania (SNP) 573 bojových letov v trvaní 375 operačných hodín a desať minút (údaje z diela českého leteckého historika Jiřího Rajlicha). Piloti pluku v leteckých súbojoch zostrelili deväť nepriateľských lietadiel a tri pravdepodobne. Ďalších sedem lietadiel nepriateľa poškodili a 11 zničili na zemi. Ďalej zničili 77 nákladných a 13 osobných automobilov, tri delostrelecké a tri mínometné batérie, dva tanky, jeden obrnený transportér a tri parné rušne, ako aj ďalší vojenský materiál. Bol to veľký úspech na také krátke obdobie pôsobenia nad povstaleckým územím?- Určite áno. Letci 1. československého samostatného stíhacieho leteckého pluku v ZSSR si na povstaleckom nebi vybojovali leteckú nadvládu a účinne podporovali boj pozemných jednotiek 1. československej armády na Slovensku a partizánov, to znamená, do poslednej bodky splnili to, čo od nich armádne velenie očakávalo.
