Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SSD) varuje opozíciu pred vyjadreniami exministerky Márie Kolíkovej z SaS, ktorá podľa neho ide tvrdo za tým, aby o Slovensku nerozhodovali občania, ale Brusel. 

„Treba vyslať jasný signál Európskej komisii, že chceme byť súčasťou Európskeho priestoru a my sme do neho vstúpili dobrovoľne s tým, že to európske právo tu spoločne platí, na ktorom sme sa dohodli, takže nemôžeme si povedať, že tu zrazu neplatí prednosť európskeho práva,“ vyhlásila Kolíková. 

Žiadny bianko šek sme nepodpísali!

Susko sa Kolíkovej pýta: „Prednosť v čom? Lebo o tomto je celý spor. Nie o tom, či európske právo platí. Ono platí, ale podstata je v tom, v čom platí.“ 

Minister pripomína, že do Európskej únie sme nevstupovali ako poddaní, vstúpili sme ako suverénny štát a presne sme si povedali, čo jej zverujeme. „Napríklad colnú úniu, pravidlá hospodárskej súťaže na vnútornom trhu, spoločnú obchodnú politiku alebo menovú politiku eurozóny. Pričom v ďalších oblastiach, ako ochrana spotrebiteľa, doprava, energetika, ale aj iných, sme sa dohodli, že rozhodujeme spoločne,“ zhrnul Susko kompetencie, ktoré sme zverili Únii. 

Všetko ostatné zostalo výlučne v rukách Slovenskej republiky. „Nikdy sme nepodpísali bianko šek, ktorým by sme Únii odovzdali právo rozhodovať aj o veciach, ktoré sme jej nikdy nezverili. Nikdy sme nepovedali, že Brusel si môže svoje právomoci rozširovať sám, ako chce, a Slovensko sa tomu musí bezvýhradne podriadiť. Presne toto pani Kolíková zamlčala,“ skonštatoval minister. 

Bude rozhodovať o všetkom Brusel?

„V demokracii zákony prijíma parlament. Tam sa premieta vôľa ľudí, ktorí vo voľbách rozhodli, akým smerom sa má krajina uberať. Keď občania nejakú zmenu nechcú, parlament ju neprijme. Tak funguje zastupiteľská demokracia. Lenže čoraz častejšie sa už nerozhoduje v parlamente. Rozhoduje sa rozsudkom,“ povedal Susko na margo oslabenia demokracie. 

Ako príklad uviedol bulharskú občianku, ktorá žije v Taliansku a žiadala o zmenu údaju o pohlaví vo svojom bulharskom rodnom liste. Bulharské právo to nepripúšťa a bulharský súd sa odvolal na morálne a hodnotové presvedčenie vlastnej spoločnosti. Súdny dvor Európskej únie však odpovedal, že právo Únie má prednosť. 

„A hneď dodám, čo mi pripomenie každý oponent, a majú pravdu, že ten prípad sa viaže na voľný pohyb osôb, na to, že tá pani žije v inej krajine. Lenže povinnosť tu je. A nehlasoval o nej žiaden parlament, ani bulharský, ani slovenský. Vznikla výkladom zmluvy. A tu je ten rozdiel, o ktorý mi ide. Zlý zákon vieme po voľbách zmeniť. Rozsudok však neopraví žiaden parlament, ani slovenský, ani bulharský, ani nemecký, ani francúzsky,“ upozornil Susko s tým, že práve preto bola prijatá novela Ústavy o ochrane národnej identity. 

Vyslovene protislovenský program

Cieľom novely podľa neho je zabrániť tomu, aby sa Slovensko postupne vzdávalo práva rozhodovať samo o svojich základných, hodnotových, kultúrnych a spoločenských otázkach, a aby bolo jasné, že existujú oblasti, v ktorých má posledné slovo Slovenská republika a jej občania. 

„A všimnite si, hneď za to prišlo od Európskej komisie konanie proti Slovensku. Za to, čo máme vo vlastnej Ústave. Pani Kolíková v tomto spore stojí na druhej strane. Obhajuje model, v ktorom sa čoraz viac rozhodovania presúva mimo Slovenska. A povedala, že o svojom postoji chce presvedčiť aj ďalšie opozičné strany. Ak je toto skutočne politický program SaS, potom ide doslova o protislovenský program, v ktorom sa zo Slovenska má stať krajina bez vlastného názoru, bez vlastnej vôle a bez práva rozhodovať o kľúčových otázkach svojej identity,“ uzavrel minister.