Európu obchádza starnutie a úbytok obyvateľov, informuje Pravda o epickom dokumente Európskej komisie (EK). Podľa neho nastane, čo už dávno vidíme. Brusel však - medzi riadkami - má riešenie: deti nepotrebujeme, matky treba zapriahnuť, seniori môžu robiť do konca. 

„Podľa najnovších populačných projekcií dosiahne počet obyvateľov Európskej únie vrchol 453,3 milióna v roku 2029. Následne sa začne dlhodobý pokles populácie,“ konštatuje eurokomisia v správe.  

"Európa sa mení spôsobom, ktorý bude mať v najbližších desaťročiach väčší dosah než mnohé politické či ekonomické krízy," napísala Pravda.Vidíme a cítime, že ľudia žijú dlhšie ako kedykoľvek predtým, no zároveň sa rodí čoraz menej detí. Obyvateľstvo starne a počet ľudí v produktívnom veku sa neustále znižuje.

Nedostatok pracujúcich

Dnešný nedostatok pracovníkov vo výrobe, zdravotníctve či sociálnych službách sa bude podľa prognóz ešte prehlbovať. Zároveň budú ľudia čeliť novým výzvam. Kým dnes mnohé rodiny riešia starostlivosť o malé deti, v budúcnosti bude čoraz častejšou súčasťou života starostlivosť o starnúcich rodičov, píše sa v správe EK. To vytvorí tlak nielen na zdravotnícky systém, ale aj na rodinný život a možnosti zosúladiť zamestnanie s opatrovaním starých blízkych, ktorí sa tak budú presúvať do zariadení.

Koniec 3 grošov

Európsky sociálny štát vznikal v čase, keď mala väčšina krajín mladú a početnú populáciu. Pracujúcich bolo výrazne viac než dôchodcov a systém fungoval na jednoduchej myšlienke rozprávkových 3 grošov: ľudia počas aktívneho života odvádzajú dane a odvody, z ktorých sa financujú dôchodky, zdravotníctvo a sociálne služby pre staršiu generáciu i školstvo pre tú najmladšiu. Keď raz zostarnú oni, zabezpečí ich ďalšia generácia.

Počet seniorov - čiže 1-členných domácností - rastie oveľa rýchlejšie než počet ľudí v produktívnom veku a tvorí už TRETINU. Výsledkom je čoraz väčší tlak na verejné financie aj na princíp medzigeneračnej solidarity, na ktorom európske sociálne modely stoja.

„Najrýchlejšie pribúdajú jednočlenné domácnosti, ktorých bolo v roku 2024 viac ako 75 miliónov z celkového počtu 202 miliónov domácností,“ uvádza správa. Tieto zmeny budú mať dôsledky prakticky na všetko – od zdravotníctva až po ekonomiku.

Polovica seniorom

Verejné výdavky súvisiace so starnutím populácie v roku 2022 dosiahli 24,4 % hrubého domáceho produktu Únie a tvorili takmer polovicu všetkých verejných výdavkov. Z toho smerovalo 11,4 % HDP na dôchodky, 6,9 % na zdravotnú starostlivosť, 4,4 % na vzdelávanie a 1,7 % na dlhodobú starostlivosť.

Najvýraznejší nárast výdavkov sa očakáva počas nasledujúcich dvoch desaťročí, keď do dôchodkového veku vstúpia silné populačné ročníky tzv. baby boomerov. Približne dve tretiny tohto rastu pritom nebudú súvisieť s dôchodkami, ale s rastúcimi nákladmi na dlhodobú starostlivosť.

Najvýraznejší úbytok obyvateľov sa očakáva v pobaltských štátoch, vo východnom Nemecku a Poľsku, v Bulharsku, Rumunsku, Grécku, na juhu Talianska či vo vnútrozemských oblastiach Španielska a Portugalska. Naopak, obyvateľstvo bude naďalej pribúdať najmä v hlavných mestách a veľkých metropolitných regiónoch, na pobreží Stredozemného mora vo Francúzsku a v Španielsku, v častiach južného Nemecka, južného Švédska a v Írsku.

Hoci počet odpracovaných hodín bude v nasledujúcich desaťročiach každoročne klesať, hospodárstvo môže naďalej rásť, ak Európa dokáže lepšie využiť svoj doteraz nevyužitý potenciál a zvýši produktivitu práce.

Deti netreba

Na prvý pohľad sa môže zdať, že riešením starnutia Európy je jednoducho viac detí. Správa EK však upozorňuje, že aj keby sa pôrodnosť začala zvyšovať už dnes, na trhu práce by sa to prejavilo až o dve desaťročia. Ak chce Európa zmierniť nedostatok pracovníkov v najbližších rokoch, musí lepšie využiť potenciál ľudí, ktorých už má.

A ten je prekvapivo veľký. Približne pätina Európanov vo veku od 20 do 64 rokov je dnes mimo trhu práce, píše EK. Medzi skupiny s najväčším potenciálom patria ženy, mladí ľudia, osoby so zdravotným postihnutím, ľudia s nižším vzdelaním aj starší pracovníci, ktorí by chceli zostať ekonomicky aktívni dlhšie.

Matky opäť na žeriavy!

Najväčšou nevyužitou rezervou sú ženy. Len minulý rok bolo mimo pracovnej sily takmer 38 miliónov žien v produktívnom veku. Dôvodom často nie je nezáujem pracovať, ale starostlivosť o deti alebo blízkych. "Lepšia dostupnosť škôlok, flexibilnejšie formy práce či kvalitnejšie opatrovateľské služby" by podľa EK - rovnako ako v časoch komunistického Ruska - mohli výrazne zvýšiť ich účasť na trhu práce.

Seniori bez dôchodku

Rovnako dôležití budú aj starší pracovníci. Zamestnanosť ľudí vo veku 55 až 64 rokov v posledných rokoch výrazne rastie a Európska komisia predpokladá, že "vytváranie podmienok na dlhší pracovný život" bude jedným z hlavných nástrojov, ako zmierniť nedostatok pracovnej sily.

Demografické zmeny sa už nedajú zastaviť a budú pokračovať celé desaťročia. Výzvou preto bude prispôsobiť štáty a systémy tak, aby vznikla takzvaná spoločnosť dlhovekosti – spoločnosť, v ktorej zostanú starší ľudia dlhšie aktívni, budú sa ďalej vzdelávať, cestovať, využívať nové technológie a podľa svojich možností sa zapájať do pracovného aj spoločenského života.                                                       

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️