SR musí od októbra 2027 prestať dovážať ruský plyn, takže aj počas aktuálnej návštevy Azerbajdžanu sa jej predstavitelia snažia dohodnúť výhodné dlhodobé kontrakty na nákupy tejto komodity. Povedala to v utorok po rokovaní s azerbajdžanskými predstaviteľmi v meste Šuša v Náhornom Karabachu ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas-SD), informuje osobitný spravodajca TASR.

Saková je súčasťou širšej ministerskej a podnikateľskej delegácie prezidenta SR Petra Pellegriniho, ktorá je od pondelka na návšteve Azerbajdžanu a v Šuši ju v utorok prijal najvyšší azerbajdžanský predstaviteľ Ilham Alijev.

Podľa Sakovej Azerbajdžan ponúka viacerým štátom Európskej únie päť- až desaťročné kontrakty na dodávky zemného plynu. Krajina pri Kaspickom mori v súčasnosti polovicu svojej ťažby spotrebuje a tú druhú vyváža. Na investície do rozšírenia ťažby však potrebuje dlhodobejšie kontrakty.

„Ako povedal azerbajdžanský prezident: ‘Nemôžeme si dovoliť nainvestovať a potom nám po pár rokoch zrušíte kontrakty. Jednoducho, aj my musíme tie investície mať nejak poistené.‘ To znamená, že určite budeme zajtra rokovať o tom, akým spôsobom uzatvoriť dlhodobejší kontrakt medzi SR a Azerbajdžanom,“ avizovala slovenská ministerka pred stredajšími rokovaniami v Baku. Tam sa má spolu s predstaviteľmi Slovenského plynárenského priemyslu stretnúť so zástupcami azerbajdžanskej štátnej ropnej a plynárenskej spoločnosti SOCAR, ktorá je jednou za najväčších energetických firiem v oblasti Kaspického mora.

„V ponuke je približne 1,2 miliardy kubických metrov ročného odberu plynu z Azerbajdžanu po roku 2027, keď už nebudeme dovážať ruský plyn,“ spresnila.

V Šuši absolvovala bilaterálne rokovania s ministrami hospodárstva i energetiky Azerbajdžanu

V stredu sa v Baku spolu so slovenskými podnikateľmi zúčastní aj na ekonomickom fóre. Slovensko má záujem ponúknuť svoje know-how Azerbajdžanu, ktorý má podľa Sakovej veľký investičný potenciál a podporuje ho aj tamojšia vláda. „Len treba spojiť tých správnych s tými správnymi,“ poznamenala.

Azerbajdžanskí predstavitelia na utorkovom stretnutí so slovenskou ministerkou predstavili aj strednodobý projekt koridoru na tranzit elektriny z Uzbekistanu, Kazachstanu a Azerbajdžanu cez Turecko až do Európy. Podľa Sakovej má tento projekt veľký potenciál pre Európu, ktorá nie je sebestačná vo výrobe elektriny. „Aj keď Slovensko je exportérom elektrickej energie, tak to má význam hlavne pre zvyšok európskych krajín, ktoré momentálne majú v pláne odstaviť svoje uhoľné elektrárne a dovážať zelenú elektrickú energiu,“ vysvetlila.

Prezident: Azerbajdžan je garantom stability a rozvoja

Azerbajdžan je garantom stability a rozvoja. Je centrom logistických a transportných trás z východu na západ a opačne, uviedol v utorok v azerbajdžanskom meste Šuša v regióne Karabach prezident SR Peter Pellegrini. Pred médiá vystúpil po boku azerbajdžanskej hlavy štátu Ilhama Alijeva. Zdôraznil, že Slovensko pestuje pragmatické vzťahy a chce mať partnerov a priateľov vo všetkých častiach sveta a medzi nimi je aj Azerbajdžan, informuje osobitný spravodajca TASR.

Pellegrini sa Azerbajdžanu poďakoval za ochotu poskytnúť Slovensku časť svojich plynových zásob po zastavení dodávok ruského plynu cez Ukrajinu. „Som veľmi rád, že naši ministri budú môcť aj naďalej pokračovať v rokovaní o hľadaní stabilného riešenia dodávok energií po roku 2027,“ dodal Pellegrini.

Vyzdvihol plánované zavedenie priameho leteckého spojenia medzi Bratislavou a Baku od októbra tohto roku. Podľa neho sa tak budú môcť posilniť kontakty na podnikateľskej, univerzitnej i ľudskej úrovni.

Avizoval, že v stredu (15. 7.) sa v Baku za účasti ministerky hospodárstva Denisy Sakovej (Hlas-SD) uskutoční podnikateľské fórum, na ktorom sa budú môcť stretnúť zástupcovia firiem z oboch krajín.

Spolu s Alijevom podľa jeho slov preferujú myšlienku, že vzájomné vzťahy nemajú byť postavené len na jednostrannom obchode, kde niekto niečo ponúka a druhý nakupuje. „Naopak, máme predstavu, aby čo najviac projektov bolo spoločných, aby sme spoločne pôsobili v oblastiach, kde je to výhodné, aby sme spoločne vyrábali v oblastiach, kde je to prospešné, aby sme dokázali transfer technológií a robiť spoločné projekty, z ktorých benefitujú obidve krajiny, a nie len jedna na úkor druhej,“ povedala slovenská hlava štátu.

Zdôraznila, že pre SR je dôležitá bezpečnosť a mier. „A preto chcem oceniť všetky aktivity pána prezidenta Alieva aj Azerbajdžanu vo vzťahu k hľadaniu diplomatických riešení napätej situácie v našej oblasti, či už je to vojna medzi Ruskom a Ukrajinou, alebo zložitá situácia na Blízkom východe,“ povedal. Vyjadril nádej, že aj európski hráči popri snahách o ďalšie zbrojenie a finančnú podporu bojujúcich strán budú čoraz viac energie venovať hľadaniu diplomatických riešení.

Potvrdil, že SR bude v rokoch 2027 - 2028 cez svoje veľvyslanectvo v Baku pôsobiť aj ako kontaktné centrum Severoatlantickej aliancie.

Pochválil spoluprácu ministerstiev obrany oboch krajín. „Som veľmi rád, že Slovensko bude môcť prezentovať na septembrovej veľkej zbrojárskej výstave tu v Baku aj prvé výsledky našej vzájomnej spolupráce a našich vzájomných dohôd,“ dodal.

Alijev vo svojom vystúpení ocenil podľa neho rýchle prehlbovanie vzťahov medzi Azerbajdžanom a Slovenskom, ktorých náplňou sú aj časté politické kontakty vrátane jeho vlaňajšej návštevy na Slovensku. „A nie je to len dialóg, sú to aj praktické veci,“ povedal Alijev predtým, než sa prezidenti vybrali do neďalekej oblasti Agdam, kde slovenská firma buduje inteligentnú dedinu Baš Garvand. Obaja prezidenti tam potom spoločne položili symbolický základný kameň školy, ktorá bude pomenovaná po Milanovi Rastislavovi Štefánikovi.

„Nesmierne sa teším a sme na to hrdí, že súčasťou obnovy Karabachu sú aj slovenské spoločnosti, ktoré, pevne verím, budú pokračovať aj v ďalších zaujímavých projektoch, ktoré sa tu v Karabachu budú realizovať,“ dodal na záver Alijev.

O región Náhorný Karabach, ktorý podľa medzinárodného práva patril Azerbajdžanu, viedli po rozpade Sovietskeho zväzu niekoľko vojenských konfliktov Azerbajdžan a Arménsko. Od 90. rokov územie kontrolovali arménski separatisti podporovaní vládou v Jerevane, no po dvoch azerbajdžanských ofenzívach v rokoch 2020 a 2023 prišli o kontrolu nad týmto územím, čo viedlo k masovému odchodu etnických Arménov z oblasti. Azerbajdžanská vláda sa v súčasnosti usiluje o obnovu regiónu.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️