Antifašizmus v Nemecku sa zmenil z militantného okrajového extrému na totalitárny etalón "morálnosti" progresívnej vzdelanej strednej triedy, postrehol aj portál EuropeanConservative (EC). Protest proti opozičnej AfD v Erfurte strhol mnohé masky pred septembrovými voľbami.

Opozičná protibruselská a protiimigračná Alternatíva pre Nemecko (AfD) valcuje prieskumy, čo pred septembrovými voľbami privádza nielen súčasný establišment k zúrivosti. Tá sa zhmotnila aj na protestoch proti straníckej konferencii AfD v Erfurte minulý víkend. Reportéra Apollo News prenasledoval dav a dokopal ho do hlavy. Utrpel krvavé zranenie, ale on prežil. Nasledujúci deň sa zástupcov antiAfD aliancie „Widersetzen“ opakovane pýtali, či útok odsudzujú. Spočiatku odmietli. Nakoniec jeden z aktivistov odpovedal: „Fašisti s novinárskym preukazom sú stále fašisti.“ 

Zrkadlo v Erfurte: kopanec za vládne!

Nebolo to žiadne staré zhromaždenie Antifa. Desaťtisíce ľudí prišli, aby sa postavili proti AfD, s rôznou mierou priameho a nepriameho štátneho financovania. Nemecká odborová konfederácia (DGB) sa zmobilizovala spolu so širokou sieťou odborov a skupín občianskej spoločnosti.

Oficiálna reakcia Bundestagu na podujatie vymenovala ďalšie mimovládky a dokumentovala značné federálne granty pre niekoľko z nich, aj keď na inú prácu. Napríklad MOBIT (Mobile Beratung in Thüringen eV) – prominentná nemecká mimovládna organizácia občianskej spoločnosti bojujúca proti pravicovému extrémizmu, rasizmu a antisemitizmu – dostala v uvedenom období približne 1,1 milióna eur;NaturFreunde Thüringen viac ako 2 milióny eur v rámci niekoľkých programov.

Vláda popiera financovanie kampane Widersetzen v Erfurte. Nejde však o to, že Berlín zaplatil za kopanec novinára do hlavy; ide o to, že rešpektované hnutie proti AfD spočíva na ekosystéme odborov, mimovládnych organizácií a kampaní, z ktorých časti sú financované z verejných zdrojov.

Novým v tomto prípade je sociálny kontext a ospravedlnenie ich násilného konania. Antifašizmus v Nemecku sa zmenil z militantného okrajového záujmu na morálny zdravý rozum jeho vzdelanej strednej triedy. Jedným z dôsledkov je, že označenie „fašista“ teraz robí násilie menej nevhodným.

"Nikdy viac!"

Antifašizmus má v povojnových dejinách Nemecka jedinečný význam a kultúrnu hodnotu. U generácie z roku 1968 mal aspoň skutočný historický cieľ. Mladí Nemci čelili mlčaniu rodičov a inštitúciám, v ktorých muži s autentickými nacistickými biografiami stále zastávali autoritatívne pozície. „Nikdy viac“ vzniklo v spoločnosti, kde nacistická minulosť bola stále prítomná v rodinách, profesiách a verejnom živote. Kontinuity boli reálne, vrátane návratu bývalých nacistických funkcionárov do politiky, administratívy, podnikania, armády, polície a súdnictva. 

Morálny imperatív „Nikdy viac“ sa stal viac než len varovaním. Stal sa spôsobom, ako byť Nemcom. V Nemecku bola najsilnejšou identitou antifašistická. Vzdelané triedy sa čoraz viac definovali prostredníctvom odstupu od národnej minulosti. Byť dobrým Nemcom znamená byť Nemcom, ktorý sa naučil správnu antifašistickú  lekciu.

"Antifašistická" imigrácia

Multikulturalizmus a progresívne myšlienky o migrácii a právach všeliakých  menšín sa začali považovať za znaky demokratickej cnosti, práve preto, že boli najsilnejším a najzámernejším protikladom k fašistickým hodnotám.

Veľká časť nominálnej ľavice v Nemecku už nie je opozíciou voči dominantnej politickej triede. Skôr poskytuje svojich zamestnancov. Stará ľavica sa bojovala za mzdy, vlastníctvo, prácu a triednu moc. Nová ľavica je vzdelaná a  najsilnejšia na univerzitách, v médiách, kultúrnych inštitúciách, mimovládnych organizáciách, odborárskej byrokracii a vo verejnom sektore. Vymenila materiálny konflikt za riadenie morálky.

Antifašizmus je jedným zo spôsobov, akým sa táto manažérska trieda uznáva a ospravedlňuje. Výskum rozsiahlych protipravicových protestov v roku 2024 zistil, že účastníci boli neúmerne vysoko vzdelaní, ľavicovo orientovaní a pravdepodobne sa stotožňovali so strednou triedou. Obdobne vo federálnych voľbách v roku 2025 získala AfD 29 % medzi voličmi s nižším vzdelaním a len 13 % medzi vysoko vzdelanými; v prípade Zelených to bolo naopak 4 % a 18 %. 

Táto priepasť sa netýka kvalifikácie, ale súperiacimi formami príslušnosti. Vzdelaná, inštitucionálna trieda odmieta staromódny nemecký charakter. Jej patriotizmus je ústavný, post-národný a európsky. Má len málo trpezlivosti s patriotmi, ktorí sa priamejšie stotožňujú s Nemeckom ako národom, s hranicami, zdedenou kultúrou a právom rozhodovať o tom, kto do krajiny vstúpi. Takéto väzby sa považujú za morálne podozrivé.                                                                           

Imigrácia - test morálky

Spory o imigrácii a hraniciach sú v Nemecku také výbušné, lebo sa nepovažujú sa za spory o počty, mzdy, bývanie, suverenitu alebo sociálnu dôveru, ale za skúšku morálneho charakteru. Trvanie na tom, že Nemecko je národný štát s právom zachovávať politické a kultúrne hranice, vníma trieda sformovaná okolo myšlienky „nikdy viac“ ako počiatok niečoho temnejšieho.

Nemecká posadnutosť pojmom „ Haltung “ (postoj)  v politickom životevyžaduje dokázať, že človek - i organizácia - stojí na správnej strane. Morálny haltung nahradill politickú argumentáciu. Už je zbytočné a nevhodné sa pýtať, koho záujmy sú zabezpečené, koľko politika stojí alebo či s ňou voliči súhlasia. Haltung je stelesnená cnosť.

Bruselský občan

Uvedený haltung je stelesnením bruselského post-národného politického poriadku, v ktorom sa konflikty o triedy, hranice a suverenitu prekladajú do jazyka hodnôt, práv, inklúzie a odolnosti. Napríklad program Európskej komisie CERV výslovne financuje organizácie občianskej spoločnosti na podporu „hodnôt EÚ“ a hovorí o „posilnenej občianskej spoločnosti“ vybudovanej na spoločných hodnotách, histórii a pamäti. Národnej identite sa "nenápadne" vyhýba, ale európske "hodnoty" tvrdo vymáha:  

Toto je ideálny politický svet pre triedu, ktorá sa už nepovažuje za triedu, ale seba vidí nad prízemnými  "úzkymi národnými záujmami a materiálnymi konfliktmi". Hranice sa stali morálne trápnymi, národná lojalita provinčnou a požiadavky na demokratickú kontrolu nebezpečnými. Z tohto hľadiska možno ľudí, ktorí sú najviac pripútaní k národnému štátu, ľahko označiť za ľudí, pred ktorými treba demokraciu chrániť.

AfD s rozumom proti Haltungu

Najväčším prehreškom AfD je, že odmieta túto pozíciu, toto Haltung . Spochybňuje konsenzus o migrácii, národnosti, Európe a identite. Establišment nesúhlas s týmto konsenzom ľahko preformulúva ako "nepriateľstvo voči ústavnému poriadku" a fašistickom prevzatí moci.

Právny obraz je oveľa menej jasný. Vo februári tohto roku Správny súd v Kolíne nad Rýnom zastavil domácu spravodajskú službu v tom, aby považovala AfD za pravicovú extrémistickú organizáciu, pretože dôkazy nepreukázali, že by akékoľvek tendencie, aké sú, definovali stranu ako celok. 

Ľavica ako zákon i kat

Erfurt ukázal, kam môže viesť viac či menej úmyselný zmätok. Strana Widersetzen sa otvorene snažila zabrániť legálnej straníckej konferencii. Neskôr vyhlásila: „Dnes na ulici uplatňujeme zákaz AfD.“ Hoci ústavný poriadok stranu nezakázal, aktivisti sa rozhodli konať, akoby ju súd zakázal.

Nemecká história dnes dodáva Widersetzenu pozlátko: fašizmus musí byť zastavený skôr, ako sa dostane k moci. Keď je protivník klasifikovaný ako fašista, je veľkým hriechom čakať na skutočný súd a nekonať. To vysvetľuje konkrétnu reakciu na útok na reportéra Apollo News . Aktivista z Widersetzenu nepoprel, že muž bol kopaný do hlavy, namiesto toho sa rozhodol zmeniť status obete a dehumanizovať ho na niekoho s menšou morálnou úctou: „Fašista“ nemal právo na ohľady.

Progresívni diktátori

Vzdelané triedy Nemecka sú zámerne slepé voči tomuto nebezpečenstvu tohto postoja a ako antifašisti sa vnímajú ako demokrati. Blokovanie stretnutí, vylučovanie volených zástupcov alebo zákaz významnej opozičnej strany možno podľa nich vnímať ako akty demokratickej cnosti, keď je protivník ich presvedčení - nie súdom - postavený mimo demokracie.

To je trpký koniec nemeckej antifašistickej identity. Trieda, ktorá opustila ľavicovú politiku materiálnych záujmov, si teraz nárokuje morálnu autoritu nad tými, ktorí sa stále stotožňujú s národom, hranicami a zdedenou príslušnosťou. Ich autoritárstvo nazýva demokraciou. Keď sú ľudia mimo tejto triedy označení za fašistov, stanú sa "spravodlivou" korisťou.

Erfurt by mal byť varovaním. Novinára kopali do hlavy. Ľudia, ktorí boli požiadaní, aby to odsúdili, sa rozhodli očierniť to, akým človekom to bol. Nemecko strávilo 80 rokov učením sa, že dehumanizujúce politické kategórie sú nebezpečné. Malo by byť alarmujúce, že „fašista“ sa teraz sám stáva jednou z týchto dehumanizujúcich kategórií.                         

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️