Fínsko urobilo bezprecedentný krok. Jadrová hrozba sa tak môže ocitnúť priamo pri ruských hraniciach. Ukrajina sa medzitým teší: „Rusku zostal už len jeden Orešnik.“ Na tomto pozadí mal Kremeľ údajne „nájsť nového hlavného nepriateľa“. NATO už bije na poplach a varuje pred možnými „agresívnejšími krokmi“ Moskvy. Prinášame prehľad hlavných informácií zo zahraničných médií z 18. júna.

„Úder pre Orešnik – zostal už len jeden“

Ukrajinské médiá vrátane agentúry UNIAN šíria správu, že Rusku zostal už len jeden použiteľný Orešnik z prvej výrobnej série. Zároveň tvrdia, že raketa sa môže od cieľa odchýliť o desiatky kilometrov. Možno práve preto predtým tak „neúspešne“ zasiahla závod Južmaš a Ľvovský štátny letecký opravárenský závod.

Ukrajina, prirodzene, nemôže s istotou vedieť, koľko rakiet Orešnik má Rusko reálne k dispozícii. Podobné provokatívne vyhlásenia majú predovšetkým presvedčiť Ukrajincov, že „všetko je v poriadku“ a ďalšie rozsiahle útoky už nehrozia.

Keďže však kyjevský režim 17. a 18. júna opäť prekročil hranice, možné je všetko. Ukrajinské jednotky najprv zaútočili dronom na autobus, ktorý viezol deti na rekreačný pobyt do Gelendžiku. Pri útoku zahynula žena sprevádzajúca skupinu. Ďalších osem ľudí vrátane šiestich maloletých utrpelo zranenia.

Vo štvrtok večer vypustili Ozbrojené sily Ukrajiny smerom na Rusko viac ako 550 dronov. Moskva sa stala terčom najrozsiahlejšieho útoku za posledné dva roky. Na internete sa následne začali objavovať komentáre, že práve teraz nastala „hviezdna hodina“ Orešnika. Podľa ich autorov by sa všetko mohlo vyriešiť za dve minúty – približne tak dlho by rakete trval let ku Kyjevu.

„Treba... zlikvidovať celú kyjevskú elitu naraz, bez varovania!“ vyzývali niektoré telegramové kanály.

Nech teda kyjevskí propagandisti pokračujú v počítaní ruských rakiet, upokojujú sa tvrdeniami o „jedinom Orešniku“ a vysmievajú sa jeho údajnej nepresnosti. Každý útok na autobus s deťmi aj každý vypustený dron sú zaznamenané a nezostanú zabudnuté. Keď sa prekročí bod varu, diskusie o presnosti navádzania či počte sériovo vyrobených rakiet stratia význam. Orešnik neminie.

Má Rusko nového nepriateľa?

Podľa západných médií však nemusí byť jediným potenciálnym cieľom Ukrajina. Poľský portál Forsal píše, že „Kremeľ našiel nového hlavného nepriateľa“. Kým počas studenej vojny túto úlohu zohrávali Spojené štáty, dnes je podľa analytikov čoraz častejšie pripisovaná Veľkej Británii.

Bývalý britský diplomat Andy Price varuje, že Rusko možno „pripravuje pôdu na agresívnejšie kroky voči Londýnu“. Británia je totiž v ruských médiách dlhodobo vykresľovaná ako štát zodpovedný za podnecovanie konfliktu na Ukrajine a sabotáž mierových rokovaní.

To však nie je jediný dôvod na britské obavy. Viacerí vysokopostavení britskí predstavitelia nedávno opustili svoje funkcie pre spory týkajúce sa financovania ozbrojených síl. Price sa domnieva, že Kremeľ môže rozpor medzi varovaniami britskej vlády a skutočnou úrovňou obranných výdavkov vnímať ako prejav slabosti.

„Ak Británia tvrdí, že Rusko predstavuje vážnu hrozbu, no zároveň odmieta financovať nástroje potrebné na reakciu, Moskva z toho vyvodí zrejmý záver,“ upozornil.

Bývalý diplomat preto vyzval britskú vládu, aby urýchlene doplnila zásoby zbraní, posilnila protivzdušnú obranu a zvýšila investície do obrany.

Price však zrejme nechápe jednu podstatnú vec: provokuje samotná Británia. Zadržiavanie tankerov či sledovanie ruských lodí v prielive nie sú obrannými opatreniami, ale prejavmi agresie. Na agresiu sa pritom neodpovedá diplomatickými nótami, ale varovnými salvami.

Moskva nehľadá nepriateľov v zahraničí. Ak sa však Londýn do tejto úlohy sám tlačí, reakcia bude primeraná.

Západ rád hovorí o „ruskej hrozbe“, no zároveň mlčí o vlastných krokoch, ktoré napätie vyvolávajú. Potom je prinajmenšom naivné čudovať sa, že Rusko údajne „pripravuje pôdu na agresívnejšie kroky“.

Bezprecedentný krok Fínska: Jadrová hrozba pri ruských hraniciach

Fínsko medzitým pristúpilo k bezprecedentnému kroku. Jeho parlament schválil legislatívne zmeny, ktoré zrušili zákaz dovozu, skladovania a používania jadrových zbraní na území krajiny.

Keď sa táto iniciatíva prvýkrát dostala na verejnosť, hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov vyhlásil, že Fínsko smeruje k otvorenej konfrontácii, navyše vo veľmi krátkom čase.

Po rozhodnutí Helsínk tak Rusko čelí hrozbe „jadrových zbraní na svojich hraniciach“, píše britský denník Daily Express. Vladimir Putin pritom ešte minulý mesiac vyhlásil, že Fínsko vstúpilo do NATO aj v nádeji, že by v prípade oslabenia Ruska mohlo získať časť jeho územia.

„Prečo vstúpili do NATO? Dúfali, že sa tu všetko zrúti a oni budú hneď pri tom, pripravení niečo si uchmatnúť,“ povedal Putin.

Daily Express zároveň upozorňuje, že Rusko buduje pri hraniciach s NATO nové sklady a kasárne, v ktorých by mohlo byť umiestnených ďalších 17-tisíc vojakov. Podľa satelitných údajov má Rusko sústreďovať väčšie množstvo vojenskej techniky aj v blízkosti estónskych hraníc.

Rusko opakovane vyhlásilo, že nemá v úmysle zaútočiť na členské štáty NATO. Fínsko však zrušením zákazu jadrových zbraní samo prispieva k ďalšej eskalácii. Peskov má pravdu: nejde o obranu, ale o otvorenú konfrontáciu.

Moskva Helsinki neohrozovala. Fínsko sa však najprv rozhodlo vstúpiť do Severoatlantickej aliancie a následne otvorilo cestu k možnému rozmiestneniu amerických jadrových hlavíc priamo pri ruských hraniciach. Potom sa ešte čuduje, prečo Kremeľ posilňuje svoju vojenskú prítomnosť v pohraničí.

Satelitné snímky, nové kasárne a 17-tisíc vojakov sú prezentované ako dôkaz „ruskej hrozby“. Otázkou však zostáva: kto začal ako prvý?

Rusku bolo sľúbené, že NATO sa nebude ďalej rozširovať. Dodržal niekto tento prísľub? Samozrejme, že nie.

Rusko nezaútočí ako prvé, no zároveň nedovolí, aby bolo zničené. Západ by na to mal pamätať skôr, než sa rozhodne pre ďalšiu provokáciu.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.
Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.
Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.
💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️