Európska únia pripravuje zásadnú a mimoriadne kontroverznú zmenu pravidiel pre budúcich členov. V Bruseli sa čoraz intenzívnejšie diskutuje o tom, že nové krajiny by po vstupe do Únie nemuseli automaticky získať právo veta pri najdôležitejších rozhodnutiach.

Dôvodom sú opakované blokácie strategických rozhodnutí zo strany Viktora Orbána a jeho vlády. Podľa diplomatických zdrojov chce Brusel zabrániť tomu, aby jediná krajina dokázala brzdiť fungovanie celej Európskej únie.

Orbánove vetá spustili veľké obavy

Diskusie sa rozbehli najmä po viacerých konfliktoch s Maďarskom, ktoré v minulosti blokovalo kľúčové rozhodnutia EÚ vrátane obrovskej finančnej pomoci pre Ukrajinu v hodnote približne 90 miliárd eur.

Práve skúsenosti s Budapešťou podľa diplomatov ukázali, aké riziká môže prinášať jednomyseľné hlasovanie v oblasti zahraničnej politiky či daní.

Brusel preto hľadá „kreatívne riešenia“, ktoré by zabránili budúcim paralýzam Únie.

Nové pravidlá môžu zasiahnuť Čiernu Horu

Najnovšie návrhy počítajú s tým, že nové členské krajiny by mohli mať právo veta dočasne obmedzené. Opatrenie by sa mohlo prvýkrát objaviť už v prístupovej zmluve Čiernej Hory, ktorá je momentálne najbližšie k vstupu do EÚ.

Čierna Hora chce vstúpiť do Únie do roku 2028 a podľa diplomatov sa rokovania dostávajú do záverečnej fázy. Tento mesiac sa prvýkrát stretla technická skupina pripravujúca prístupovú zmluvu krajiny.

Práve v súvislosti s rozširovaním smerom na západný Balkán sa začali intenzívnejšie riešiť aj možné poistky proti budúcemu blokovaniu rozhodnutí.

Francúzi sa ďalšieho rozširovania obávajú

Obavy z prijímania nových krajín rastú najmä vo Francúzsku. Nedávny prieskum Eurobarometra ukázal, že rozširovanie EÚ podporuje len 43 percent Francúzov, zatiaľ čo 48 percent je proti.

Podľa zdrojov z Bruselu je preto potrebné prísť s novými modelmi, ktoré urobia ďalšie rozširovanie politicky prijateľnejším.

Merz prišiel s návrhom pre Ukrajinu

Do diskusie vstúpil aj nemecký kancelár Friedrich Merz, ktorý navrhol vytvorenie špeciálneho „pridruženého členstva“ pre Ukrajinu.

Takýto model by umožnil Ukrajine zúčastňovať sa rokovaní EÚ a mať zastúpenie v európskych inštitúciách, no bez hlasovacích práv.

Merz tvrdí, že by išlo o dočasné riešenie vzhľadom na vojnu. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj však návrh odmietol.

„Miesto Ukrajiny v Európskej únii musí byť úplné – plné a rovnocenné,“ odkázal Zelenskyj.

Vojna zmenila pohľad Bruselu

Rozširovanie EÚ bolo podľa diplomatov dlhé roky prakticky zmrazené. Situáciu však výrazne zmenila ruská invázia na Ukrajinu v roku 2022.

Brusel dnes vníma prijímanie nových štátov nielen ako politickú, ale aj bezpečnostnú a geopolitickú otázku.

Európska únia minulý rok naznačila, že nové členské štáty by mohli vstúpiť do Únie do roku 2030. Za najväčších favoritov sú aktuálne považované Čierna Hora, Albánsko a rýchly pokrok zaznamenáva aj Moldavsko.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤