Európsky mliekarenský sektor čelí podľa farmárov jednej z najvážnejších kríz posledných rokov. Na trhu sa hromadia obrovské objemy mlieka a mliečnych výrobkov, ktoré mali pôvodne smerovať na čínsky trh, no po obmedzení exportu zostali v Európe. Výsledkom je tlak na ceny a rastúca nervozita medzi producentmi.
Zástupcovia poľnohospodárov z krajín Visegrádska štvorka (Slovensko, Česko, Poľsko a Maďarsko) preto vyzvali Európsku komisiu na okamžitý zásah a aktiváciu mimoriadnych krízových mechanizmov. Spoločné rokovanie agrárnych organizácií sa uskutočnilo v českej obci Loučeň v okrese Nymburk.
Farmári varujú, že problém už nie je len lokálny, ale zasahuje celý európsky trh. „Situácia je alarmujúca a dlhodobo neudržateľná,“ zaznieva z ich radov s tým, že bez rýchlej pomoci môže dôjsť k ďalšiemu oslabeniu sektora.
Kľúčovým faktorom krízy je výrazný pokles vývozu mliečnych výrobkov do Číny, ktorá bola dlhé roky jedným z najdôležitejších odbytísk európskej produkcie. Ešte v roku 2021 dosahoval český export mliečnych výrobkov hodnotu približne 155 miliónov českých korún, no v priebehu niekoľkých rokov sa prepadol na zlomok tejto sumy.
Za zhoršením obchodných vzťahov stojí spor medzi Európskou úniou a Čínou. Čínske úrady začali vyšetrovanie európskych mliečnych výrobkov a následne zaviedli clá, pričom tvrdia, že európski producenti mali ťažiť zo štátnych dotácií. Európska únia tieto tvrdenia odmieta.
Dôsledky sa však už naplno prejavujú na trhu – mlieko, ktoré malo smerovať na export, zostáva v Európe, čo spôsobuje nadbytok a tlačí výkupné ceny nadol.
Poľnohospodári upozorňujú, že klesajúce ceny sa dostávajú do priameho konfliktu s rastúcimi nákladmi na výrobu – od energií cez krmivá až po pohonné hmoty. Tento tlak zasahuje nielen veľké mliekarne, ale aj menšie rodinné farmy.
„Rozdiel medzi výrobnými nákladmi a výkupnou cenou je čoraz väčší,“ upozorňujú agrárne organizácie, podľa ktorých môže bez zásahu dôjsť k zatváraniu fariem a strate pracovných miest.
Krajiny V4 navrhujú sériu krokov, ktoré by mali situáciu stabilizovať. Medzi nimi sú intervenčné nákupy, teda odkúpenie časti produkcie zo strany EÚ, a tiež podpora hľadania nových exportných trhov mimo Európy.
Farmári zároveň žiadajú zníženie administratívnej záťaže, stabilnejšie pravidlá a vznik špeciálneho európskeho fondu na riešenie kríz v poľnohospodárstve.
Diskutuje sa aj o budúcom rozpočte EÚ na roky 2028 až 2034 a o smerovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky. Zástupcovia V4 trvajú na zachovaní silnej podpory pre európske poľnohospodárstvo.
Agrárne organizácie zároveň upozorňujú aj na rastúci dovoz potravín z tretích krajín, vrátane dohôd s regiónmi ako Mercosur či Austrália. Podľa farmárov tieto produkty často nespĺňajú rovnaké štandardy, čo znevýhodňuje európskych producentov.
K spoločnej výzve sa pridali agrárne komory zo Slovenska, Česka, Poľska a Maďarska. Zhodujú sa, že bez rýchlej reakcie Bruselu môže súčasná situácia prerásť do hlbšej krízy európskeho poľnohospodárstva.
veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.
Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.
Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.
💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️