Komisárka pre rozširovanie Marta Kos dala jasne najavo, že kým Srbsko nezavedie požadované reformy, neuvidí ani eurocent z miliárd z Plánu rastu. Reformné úsilie Srbska spúšťa zmrazenie financovania, keďže Brusel podmieňuje finančnú podporu dodržiavaním svojich právnych a zahraničnopolitických požiadaviek, informuje European Conservative.
Európska únia zmrazila finančné prostriedky určené pre Srbsko v rámci hlavného programu pomoci s odvolaním sa na údajné „zaostávanie“ v reformách súdnictva, čo pravdepodobne prehĺbi napätie s Belehradom.
Plán rastu EÚ pre západný Balkán vyčleňuje na roky 2024 – 2027 6 miliárd eur zameraných na posilnenie regionálnych ekonomík a zároveň na urýchlenie integrácie do bloku. Srbsko, dlhoročná kandidátska krajina, malo dostať významný podiel.
Brusel však teraz platby zastavil. „Nateraz sme zastavili všetky platby z plánu rastu,“ povedala vo štvrtok 30. apríla vo Švajčiarsku komisárka pre rozširovanie Marta Kos. Tvrdí, že toto rozhodnutie bolo spôsobené obavami o srbské súdnictvo. „Pokiaľ sa to neopraví, nebudú môcť získať európsku finančnú podporu,“ dodala Kos.
Tento krok nasleduje po tom, čo srbský parlament začiatkom tohto roka prijal reformy súdnictva – legislatíva bola schválená bez formálnej konzultácie s orgánmi EÚ, čo Brusel opakovane zdôrazňoval.
Komisia tvrdí, že zmeny predstavujú riziko oslabenia nezávislosti prokuratúry a rozšírenia právomocí predsedov súdov. Belehrad však reformy formuloval ako súčasť širšieho úsilia o obnovenie zodpovednosti v rámci systému, ktorý je dlhodobo kritizovaný v rámci krajiny za neefektívnosť a politizáciu.
Načasovanie je pozoruhodné
Reformy prichádzajú uprostred série vysokopostavených vyšetrovaní korupcie, do ktorých sú zapojení vysokopostavení politickí predstavitelia, čo vyvoláva otázky, či je zásah EÚ motivovaný výlučne právnymi záujmami alebo aj politickými úvahami.
V rámci plánu rastu sú výplaty viazané na dodržiavanie kritérií stanovených EÚ vrátane „nezávislosti“ súdnictva a protikorupčných opatrení – kritérií, ktoré dávajú Bruselu značný vplyv na kandidátske krajiny.
Srbsko dostalo v januári prvú tranžu vo výške 56,5 milióna eur z celkovej sumy 1,58 miliardy eur pridelenej v rámci programu.
Kos tiež poukázala na to, čo označila za širšie demokratické obavy, vrátane slobody médií a politickej polarizácie po mesiacoch protikorupčných protestov. „Srbsko je dnes veľmi polarizované,“ povedal Kos. „Kandiduje už viac ako desať rokov a, žiaľ, vidíme úpadok.“
Priateľstvo s Ruskom? Vylúčené!
Kritizovala tiež zahraničnopolitický postoj Belehradu – najmä jeho odmietnutie zosúladiť sa so sankciami EÚ voči Rusku. „Nemôžeš sedieť na dvoch stoličkách,“ povedala Kos.
Pre srbských predstaviteľov však takéto poznámky posilňujú známu sťažnosť: Brusel čoraz viac využíva finančný tlak na presadzovanie politickej konformity – najmä v zahraničnej politike – namiesto rešpektovania národnej suverenity.
Milí čitatelia,
veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.
Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.
Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.
💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤
