Po zohľadnení nominálneho rastu a inflácie sa reálne hodinové mzdy v EÚ za posledných päť rokov znížili o 3 percentá. Rast miezd bol silnejší v krajinách mimo eurozóny a v tých, kde sú mzdy nižšie. 

Hrubé hodinové mzdy a platy vzrástli z 21,5 eur v roku 2020 na 26,2 eur v roku 2025 v EÚ, čo predstavuje rast o 21,9 percent. “Táto hodnota však nezohľadňuje infláciu,” upozorňuje portál euronews.com. 

Ceny spotrebiteľských tovarov a služieb vzrástli v rovnakom období o 25,6 percen. V dôsledku toho sa kumulatívne reálne mzdy znížili o 3 percent, čo znamená, že klesla aj kúpna sila domácností. 

Ako sa teda za posledných päť rokov v Európe vyvíjali mzdy a inflácia? Ktoré krajiny sú v reálnych hodnotách od roku 2020 víťazmi a ktoré porazenými? 

Z 30 európskych krajín reálne mzdy a platy klesli v 12, zatiaľ čo v 18 vzrástli. Údaje vychádzajú z hrubých miezd a platov v národných menách. 

Lídri boli mimo eurozóny 

Bulharsko je jasným víťazom, keďže reálne mzdy tu medzi rokmi 2020 a 2025 kumulatívne vzrástli o 37,4 percent. V Bulharsku začal v roku 2023 platiť zákon, podľa ktorého musí byť minimálna mzda aspoň 50 percent priemernej hrubej mzdy. 

Srbsko (25,4 %), Chorvátsko (21,1 %) a Litva (21,1 %) tiež zaznamenali nárasty presahujúce 20 %. Prvé tri krajiny neboli v roku 2020 súčasťou eurozóny. Keďže niektoré krajiny sa medzi rokmi 2020 a 2025 pridali, zoskupenie eurozóny je založené na jej zložení v roku 2020. 

Ďalšie tri krajiny mimo eurozóny — Rumunsko (19,7 %), Maďarsko (18,8 %) a Poľsko (17,8 %) — tiež dosiahli reálny rast medzi 15 až 20 percettami. 

V rámci eurozóny zaznamenali významný nárast Slovinsko (14,4 %), Lotyšsko (10,6 %) a Grécko (8,6 %). V polovici európskych krajín sa reálne mzdy zmenili medzi -5 % a 5 %, čo naznačuje relatívne malé výkyvy. 

Všetky „veľké štyri“ zaznamenali pokles reálnych miezd 

V rámci štyroch najväčších ekonomík EÚ reálne mzdy klesli vo všetkých. Taliansko zaznamenalo najväčší pokles o 9,2 percen, nasleduje Španielsko s 5,9 percentami. Nemecko (-3,2 %) a Francúzsko (-3,3 %) boli mierne pod priemerom EÚ. 

Slovensko patrí medzi krajiny, kde reálne mzdy rástli minimálne. Nárast dosiahol len približne 1,2 percent, čo je podstatne menej ako v Poľsku a Maďarsku. Naopak v Česku, reálne mzdy klesli o 6,6 percent. 

Keďže mzdy sú hrubé, daňové zmeny môžu ovplyvniť reálny výsledok. Nižšie dane môžu znamenať vyšší čistý príjem, zatiaľ čo vyššie dane ho môžu počas tohto obdobia znížiť. Podiel čistých príjmov sa v Európe značne líši. 

Efekt „dobiehania“ 

Aby bol reálny rast pozitívny, nominálny rast miezd musí prekonať infláciu. Na reálny rast však vplýva aj úroveň miezd. Ide o tzv. efekt „dobiehania“. Bulharsko malo v roku 2025 najnižšie hodinové mzdy, zatiaľ čo Maďarsko a Rumunsko patrili tiež medzi päť najnižších. 

Z ekonomického pohľadu je jednoduchšie zvýšiť mzdy z 5,7 eur v roku 2020 na 10,5 eur v roku 2025, ako napríklad v Bulharsku, než zvýšiť mzdy v Nemecku z 28,6 eur na 34,5 eur. 

Inflácia a nominálny rast 

Pohľad na spotrebiteľskú infláciu a nominálny rast miezd v jednom grafe je ďalším spôsobom hodnotenia trendov v reálnych hodnotách. Kumulatívne niekoľko krajín zaznamenalo od roku 2020 silný nominálny rast miezd nad 60 percent. 

Najvyššie prírastky boli v Bulharsku (84,2 %), Maďarsku (82,7 %) a Rumunsku (73,1 %). Inflácia však bola v týchto krajinách tiež veľmi vysoká — 34,1 %, 53,7 % a 44,6 %. 

Naopak, Taliansko malo najnižší nominálny rast (9,5 %), nasledovalo Malta (13,3 %) a Francúzsko (14,1 %). Hoci inflácia bola v týchto krajinách pod priemerom EÚ, rast miezd s ňou nestíhal držať krok. 

Ktoré krajiny platia najviac a najmenej? 

Aj keď sú dôležité reálne zmeny miezd, dôležitá je aj samotná úroveň, keďže hodinové mzdy sa medzi týmito 30 krajinami výrazne líšia. 

K roku 2025 má Bulharsko najnižšiu mzdu (10,5 €), zatiaľ čo Luxembursko najvyššiu (49,7 €). Slovensko sa pohybuje na úrovni približne 14 eur za hodinu, čo ho radí medzi krajiny s nižšími príjmami v rámci EÚ. Česi sú v tomto ohľade bohatší o euro na hodinu. 

Vo všeobecnosti sú mzdy najvyššie v severnej a západnej Európe a najnižšie vo východnej Európe. Aj medzi najväčšími ekonomikami EÚ je rozdiel v mzdách výrazný. V roku 2025 ponúka Nemecko najvyššie hrubé hodinové mzdy (34,5 €), zatiaľ čo Španielsko má najnižšie (19,5 €). 

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤