V Európe už nemá čo prekvapiť. Volebný manuál nepustí: Investigatívne médium si v Nemecku vymyslelo rasistický "citát" opozičnej Aliancie za Nemecko (AfD), média hystericky proti nej zvolali celoštátne masové protesty milióna slušnoľudí, takže AfD vo voľbách 2024 pohorela - ako Fidesz. Po 2 rokoch súd rozhodol, že ju očiernili bezdôvodne a lživo, odhaľuje opatrne (len) nemecký právny portál LTO.

V novembri 2023 sa konalo súkromné "Postupimské stretnutie" členov strany AfD. Následne nezisková investigatívna mediálna organizácia s podmanivým názvom Corrective (Nápravný) v januári 2024 publikovala o ňom článok, že niekoľko pravicových politikov pripravovalo „hlavný plán“ na hromadné vyhostenie nemeckých občanov a odobratie nemeckého občianstva osobám s dvojitým občianstvom. Dokonca za obídenia konkrétnych článkov nemeckej ústavy. Plánu údajných deportácii dvoch miliónov migrantov sa zúčastnil aj pravicový aktivista Martin Sellner. Podľa Correctivu práve on predložil nápady týkajúce sa denaturácie občanov, odoberanie nemeckých pasov zas poslankyňa Spolkového snemu za AfD Gerrit Huyová (72).

Darček pre vládu

Protisystémová a protiimigrantská strana AfD označovaná preto za "extrémistickú" sa okamžite stala terčom hystérie za "ochranu demokracie". Masmédiá i vládni politici kypeli "svätým" pohoršením, ktoré dobre poznáme aj zo SLovenska. Nasledovali masové protesty po celom Nemecku, do ktorých sa pod vedením vládnych politikov zapojil až milión ľudí.

Zúčastnili sa ich samozrejme vládni politici z Kresťanskodemokratickej únie (CDU), Sociálnodemokratickej strany (SPD), Zelených a Ľavicovej strany, ktorí údajné plány označili za hrozbu pre demokraciu. Demonštrácie sa konali v období pred voľbami do Európskeho parlamentu a rôznymi krajinskými voľbami v roku 2024, ktoré samozrejme výrazne ovplyvnili.                                                                           

Neskorá spravodlivosť

Účastníčka zdémonizovaného Postupimského stretnutia poslankyňa AfD Huyová preto podala žalobu proti  vyhláseniam redaktorov Corrective na príslušný Krajinský súd Berlín II. Tam uspela vo všetkých bodoch svojej žaloby a rozhodnutie Krajského súdu v Berlíne (LG Berlin) zo 17. marca 2026 (27 O 379/25) sa týka aj ústredného a významného záveru vyšetrovania: Vyhlásenia, ktoré Correctiv pripísal AfD: 

„Zostáva: (...) ‚hlavný plán‘ na vyhostenie nemeckých občanov; teda plán na obchádzanie článkov 3, 16 a 21 ústavy.“

Organizácii Correctiv bolo nariadené zdržať sa uverejňovania viacerých vyhlásení v správe, čo znamená, že ich už nesmie šíriť. Úplné písomné odôvodnenie Berlínskeho súdneho rozhodnutia bolo teraz zverejnené. Rozsudok ešte nie je právne záväzný. 

Konkrétne nesprávne interpretovali udalosti v Postupime a verili, že deportácia nemeckých občanov bola skutočne prerokovaná alebo plánovaná. Taktiež naznačili, že demonštrácie, na ktorých sa zúčastnilo až milión ľudí, boli pravdepodobne vyvolané obavami, že naturalizovaní nemeckí občania s migračným pôvodom by mohli byť vyhostení a potenciálne deportovaní. Zostáva však nesporné, že v Postupime sa nezrodil žiadny plán na deportáciu nemeckých občanov. V samostatnom súdnom spore pred Krajským súdom v Hamburgu Correctiv dokonca výslovne uviedol, že pravicový extrémista Martin Sellner, ktorý v Postupime predstavil svoj plán remigracie, uznal nemecké občianstvo ako prekážku deportácie 

Berlínsky regionálny súd II predpokladá, že tvrdenie „‚Hlavný plán vyhostenia nemeckých občanov‘“ možno chápať prinajmenšom aj ako konštatovanie faktu. Konkrétne naznačuje, že Sellnerova remigračná koncepcia zahŕňala „povinnosť osôb s nemeckým občianstvom opustiť Spolkovú republiku Nemecko“ a deportácie. To nie je pravda. Je totiž nesporné, že pán Sellner počas svojej prezentácie nepredložil ani odobratie nemeckého občianstva, ani vyhostenie a deportáciu nemeckých občanov ako súčasť svojej remigračnej koncepcie.

Vedomá lož pre plebs odsúdená

Traja sudcovia Berlínskej tlačovej komory sa tak zamerali výlučne na to, ako oni sami – ako zástupcovia priemerného, ​​primerane informovaného čitateľa – chápu tvrdenia v správe Correctiv. Podľa súdu sa pojem „hlavný plán“ v kontexte článku vzťahuje konkrétne na prezentáciu Martina Sellnera na stretnutí v Postupime, a preto je konštatovaním faktu. Skutočnosť, že „vyhostenie“ nemeckých občanov nie je podľa súčasného práva ani možné, na tom nič nemení, a to najmä preto, že článok nebol určený pre odborné publikum, ktoré by si to uvedomovalo. 

Neprípustné je však nielen skutkové tvrdenie „hlavný plán vyhostenia nemeckých občanov“, ale aj doplnenie „t. j. plán na obídenie článkov 3, 16 a 21 Ústavy“. Hoci podľa rozhodnutia ide o nezávislú klasifikáciu, „neexistuje žiadny ústavne chránený záujem na hodnotení údajného súboru skutočností, ktoré sa nestali tak, ako sa tvrdí,“ uviedol razantne súd.                                                                                                     

Ani názor, ani fakt

Berlínsky regionálny súd II sa však neobmedzil len na klasifikáciu vyhlásenia ako nepravdivého skutkového tvrdenia, ale subsidiárne preskúmal aj právnu situáciu v prípade, že by vyhlásenie bolo možné klasifikovať ako názor. Ani názory nie sú prípustné bez obmedzení. Ak napríklad neexistujú žiadne skutkové dôvody na podporu názoru, možno ho tiež klasifikovať ako neprípustný.

Predchádzajúci obdobný verdikt Krajského súdu v Hamburgu naopak predpokladal, že vyjadrenie názoru je prípustné. „Vysoký tlak na konformitu“, ktorý Sellner údajne chcel vyvíjať na „neasimilovaných nemeckých občanov“, mal za cieľ ukončiť pobyt tejto skupiny ľudí. Takýto odchod bol len „údajne dobrovoľný“. Podľa Krajinského súdu v Hamburgu preto existovali skutkové dôvody na záver, že Sellner plánoval „deportáciu“ nemeckých občanov.

Berlínsky regionálny súd II zastáva opačný názor. Požadovaný tlak na prispôsobenie sa, na rozdiel od odobratia občianstva alebo deportácie, by jasne nesmeroval k zjavnému porušeniu zákona a ústavy, a preto patrí do inej kategórie. Pri posudzovaní dôkazov súd ďalej považuje za významnú nevýhodu pre Correctiv, že aj keď je klasifikovaný ako názorový článok, vyhlásenie obsahuje nepravdivé skutkové okolnosti so slovným spojením „deportácia“, na ktorom je posúdenie založené. Posúdenie „deportácia nemeckých občanov“ je „čisto nepodložené“ a chýba mu „akýkoľvek skutkový základ“.

Trest za neúplnosť

Berlínsky regionálny súd II zakladá svoje rozhodnutie na treťom pilieri. Podľa judikatúry Spolkového súdneho dvora sa úmyselne neúplné spravodajstvo má považovať za nepravdivé tvrdenie. Berlínska tlačová komora sa odvoláva práve na tento precedens a je voči spoločnosti Correctiv obzvlášť kritická. 

Kritizovaná verzia generálneho plánu je „nielen v podstate nepravdivá, ale aj nejasná, nepresná a neúplná“. Sellner na stretnutí výslovne uviedol, že osoby s nemeckým občianstvom nemožno formálne ani násilne nútiť opustiť krajinu, čím eliminoval vlastný návrh. Correctiv túto skutočnosť „zatajil“. Toto opomenutie je rozhodne „významné.“ 

Holokaust ako zbraň lži

Correctiv bol obzvlášť povinný poskytnúť v tomto konkrétnom prípade úplné spravodajstvo. Zásadné sú hlavne jeho KOREKTIVNE explicitné odkazy na nemeckú konferenciu vo Wannsee, kde bol v roku 1942 plánovaný holokaust. Tým článok pravdepodobne „natrvalo poškodil alebo dokonca zničil verejnú povesť účastníkov“ údajne obdobného stretnutia v Postupime 2024..

Correctiv a spoluodsúdení redaktori sa odvolávajú proti rozsudku Krajinského súdu Berlín II. V prípade bude ďalej rozhodovať Vyšší krajinský súd.

Rozhodnutie o odvolaní týkajúce sa lživého článku Correctiv už prebieha aj v Hamburgu, ktorý bol podstatne tolerantnejší k redakcii. To sa môže odvolaním zjavne zmeniť.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤