Americký portál Axios, ktorý možno považovať za prorepublikánsky a mierne konzervatívny, zverejnil svoju verziu najnovších udalostí, ktoré predchádzali oznámeniu prímeria medzi Donaldom Trumpom a Iránom. Preklad je poskytnutý bez komentára.

V pondelok sa predstavitelia USA a Izraela dozvedeli o zaujímavom vývoji: ultimátum prezidenta Donalda Trumpa sa blížilo k vypršaniu. Najvyšší vodca Mojtába Chameneí nariadil svojim vyjednávačom, aby sa prvýkrát od začiatku vojny posunuli smerom k dohode, uviedol izraelský predstaviteľ, regionálny zdroj a tretí informovaný zdroj.

Celkový obraz: Hoci Trump verejne hrozil Iránu úplným zničením, v zákulisí sa objavovali náznaky diplomatického posunu. Ani zdroje blízke Trumpovi však nevedeli, aký výsledok očakávať, až do momentu oznámenia prímeria. Americkí vojaci na Blízkom východe a predstavitelia Pentagónu strávili posledné hodiny prípravou na rozsiahle bombardovanie iránskej infraštruktúry a zároveň sa snažili odhadnúť, akým smerom sa Trump rozhodne.

„Nemali sme ani potuchy, čo sa stane. Bolo to šialenstvo,“ uviedol predstaviteľ ministerstva obrany.

Spojenci v regióne sa pripravovali na bezprecedentnú iránsku odvetu. V Iráne niektorí civilisti opúšťali svoje domovy v snahe vyhnúť sa útokom.

Tento opis diplomacie, ktorá zabránila eskalácii, vychádza z rozhovorov s jedenástimi zdrojmi oboznámenými s rokovaniami.

V pondelok ráno, keď Trump vystupoval na veľkonočných oslavách v Bielom dome, „mimoriadne nahnevaný“ Steve Witkoff kontaktoval všetky strany. Podľa zdroja s priamou znalosťou situácie americký vyslanec povedal mediátorom, že desaťbodová protiponuka, ktorú USA práve dostali od Iránu, bola „katastrofa, katastrofa“.

Tým sa začal „deň chaosu“, počas ktorého pakistanskí mediátori vymieňali nové návrhy medzi Witkoffom a iránskym ministrom zahraničných vecí Abbasom Araghchim. Ministri zahraničných vecí Egypta a Turecka sa zároveň snažili pomôcť preklenúť rozdiely. Do pondelkového večera získali mediátori súhlas USA s aktualizovaným návrhom na dvojtýždňové prímerie. Následne musel Chameneí — ktorý bol podľa zdrojov intenzívne zapojený do procesu v pondelok aj utorok — prijať konečné rozhodnutie.

Zaujímavosťou je, že účasť najvyššieho vodcu bola z bezpečnostných dôvodov utajená a logisticky náročná. Vzhľadom na hrozbu atentátu zo strany Izraela komunikoval Chameneí najmä prostredníctvom kuriérov s písomnými správami. Dva zdroje označili jeho súhlas s uzavretím dohody za „prelomový“. Regionálny zdroj uviedol, že Araghchi zohral kľúčovú úlohu pri rokovaniach a presviedčaní veliteľov IRGC, aby dohodu prijali. Čína zároveň odporučila Iránu hľadať cestu z konfliktu. Napokon však všetky hlavné rozhodnutia v pondelok a utorok prijal Chameneí.

„Bez jeho súhlasu by k dohode nedošlo,“ uviedol regionálny zdroj.

V utorok ráno (7. apríla) bolo zrejmé, že sa dosahuje pokrok. To však Trumpovi nebránilo vysloviť svoju najtvrdšiu hrozbu: „Dnes večer zanikne celá civilizácia.“ Niektoré americké médiá informovali, že Irán v reakcii prerušil rokovania. Zdroje zapojené do rokovaní však pre Axios uviedli, že to nie je pravda a že rokovania naopak napredovali. Viceprezident J. D. Vance medzitým pracoval telefonicky z Maďarska a komunikoval najmä s pakistanskými sprostredkovateľmi.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu bol počas celého dňa v intenzívnom kontakte s Trumpom a jeho tímom, keďže Izrael začínal mať obavy, že stráca kontrolu nad vývojom situácie. Okolo poludnia východoamerického času panovalo presvedčenie, že strany sa približujú k dvojtýždňovému prímeriu. O tri hodiny neskôr pakistanský premiér Shehbaz Sharif zverejnil návrh podmienok na sociálnej sieti X a vyzval obe strany, aby ich prijali.

Trump následne začal dostávať telefonáty a správy od spojencov a poradcov, ktorí ho vyzývali, aby návrh odmietol. Dokonca aj medzi jeho najbližšími spolupracovníkmi panovala neistota ohľadom jeho zámerov — mnohí ešte krátko predtým verili, že prímerie odmietne, až kým ho napokon neakceptoval.

Krátko pred zverejnením svojho rozhodnutia Trump telefonoval s Netanjahuom, aby si overil jeho postoj k prímeriu. Následne hovoril s pakistanským poľným maršalom Asimom Munirom, aby dohodu finalizoval. Americkým jednotkám bolo nariadené zastaviť paľbu 15 minút po Trumpovom oznámení. Araghchi následne uviedol, že Irán bude prímerie dodržiavať a otvorí Hormuzský prieliv lodiam konajúcim „v koordinácii s iránskymi ozbrojenými silami“.

Otázkou zostáva, do akej miery Irán umožní obnovenie lodnej dopravy a ako dôsledne bude Netanjahu prímerie dodržiavať. Vysoký izraelský predstaviteľ uviedol pre Axios, že Netanjahu dostal od USA uistenia, že Irán bude v mierových rokovaniach súhlasiť s odovzdaním jadrových materiálov, zastavením obohacovania uránu a odstránením hrozby balistických rakiet. Americkú delegáciu na rokovaniach plánovaných na piatok v Pakistane by mal viesť viceprezident Vance, čo predstavuje najdôležitejšiu úlohu jeho politickej kariéry.

Medzi USA a Iránom však naďalej existujú zásadné rozdiely, čo vytvára reálnu možnosť obnovenia konfliktu. Minister obrany Pete Hegseth a tlačová tajomníčka Bieleho domu Karoline Leavitt by mali ešte dnes vystúpiť na tlačových konferenciách, kde budú ostro kritizovať odporcov Trumpovej politiky. Budú tvrdiť, že práve Trumpove hrozby viedli k dosiahnutiu dohody. Iránsky režim, ktorý predkladá opačný výklad, však môže spochybňovať, či Trumpove hrozby skutočne pominuli.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku   politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤