V Bruseli sa tento týždeň pri príležitosti Medzinárodného dňa žien diskutovalo aj o tom, ako chrániť ženy pred nenávisťou v digitálnom priestore. Na podujatí „Ženy čelia online zneužívaniu“ v Európskom parlamente vystúpila aj bývalá slovenská prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá otvorene prehovorila o vlastnej skúsenosti s online útokmi počas výkonu najvyššej ústavnej funkcie. Vo svojom vystúpení upozornila, že kvalita demokracie sa nedá merať len silou jej inštitúcií, ale aj tým, či sa všetci občania cítia v spoločnosti bezpečne a rešpektovane.

„Demokracia nie je len systém inštitúcií, je to aj kultúra dôstojnosti. A dôstojnosť nemôže byť selektívna. Keď sa polovica spoločnosti necíti rovnako bezpečne, rovnako rešpektovane a rovnako zastúpená, demokracia slabne - nie symbolicky, ale štrukturálne,“ povedala v úvode svojho videoprejavu. Zdôraznila, že vystupuje nielen ako bývalá verejná funkcionárka, ale aj ako žena, ktorá zažila „silu aj cenu líderstva“.

Čaputová pripomenula, že jej zvolenie za prezidentku bolo historickým momentom. Stala sa prvou ženou v tejto funkcii nielen na Slovensku, ale aj v širšom stredoeurópskom regióne. „Bol to moment nádeje pre mnohé ženy a dievčatá, ktoré v tých voľbách videli rozšírenie toho, čo je možné. Veľmi rýchlo sa však táto nádej stretla s inou realitou,“ uviedla. Práve v tom čase sa podľa jej slov stala hlavným terčom online útokov.

Podľa bývalej prezidentky nešlo len o politickú kritiku

„Neboli to len politické nezhody. Útoky smerovali nielen na moju politiku, ale aj na môj vzhľad, nielen na moje rozhodnutia, ale aj na moje materstvo. A tým sa to neskončilo,“ povedala. Nenávisť na internete sa podľa nej postupne stupňovala a vyústila aj do vážnych vyhrážok. „Nasledovali vyhrážky smrťou namierené voči mne aj mojim dcéram.“

Čaputová zároveň upozornila, že skúsenosť s nenávisťou na internete nie je individuálny problém jednotlivých političiek, ale širší demokratický problém. Ženy podľa nej tvoria viac než polovicu obyvateľov Európskej únie, no ich zastúpenie v najvyšších politických funkciách zostáva nízke. „V roku 2026 mali z 27 členských štátov EÚ len tri krajiny ženu na čele štátu. To je približne 11 percent. V národných vládach majú ženy približne 30 percent ministerských postov,“ pripomenula. Tieto čísla podľa nej ukazujú, že rovnosť v politickej moci naďalej nie je dokončeným projektom.

V prejave zároveň varovala pred menej viditeľnou krízou demokracie

Okrem poklesu dôvery v inštitúcie, polarizácie či populizmu podľa nej existuje aj tichší problém - postupné odchádzanie žien z verejného života. „Keď ženy odchádzajú z politiky, pretože cena je príliš vysoká, keď mladé ženy váhajú vstúpiť do politiky, pretože digitálny priestor pôsobí ako bojisko, demokracia neprichádza len o rozmanitosť. Prichádza aj o svoju odolnosť,“ zdôraznila.

Digitálny priestor sa podľa nej stal novým verejným námestím, ktoré by malo byť miestom pluralitnej diskusie. V realite sa však pre mnohé ženy mení na prostredie zastrašovania. „Online obťažovanie nie je len virtuálne. Má reálne psychologické dôsledky, má profesionálne dôsledky a má aj dôsledky pre demokraciu,“ upozornila. Výskumy podľa nej ukazujú, že ženy vo verejnom živote sú neprimerane často terčom rodovo podmienených útokov, sexualizovaných urážok a vyhrážok násilím.

Aj slovenské dáta podľa nej potvrdzujú rozsah problému

Negatívne alebo ponižujúce komentáre na sociálnych sieťach zažilo podľa prieskumov až 75 percent slovenských žien, pričom približne pätina čelí takýmto útokom každý deň. V rámci Európskej únie zažilo kybernetické obťažovanie približne 13 percent žien, medzi mladými ženami vo veku 16 až 29 rokov je to dokonca štvrtina.

Takéto útoky majú podľa Čaputovej aj širší dopad na verejnú debatu. „Implicitné posolstvo takýchto útokov je jasné: mlč, zostaň malá, ustúp z cesty. A keď sú ženy vytláčané z verejnej diskusie, samotná demokracia sa stáva chudobnejšou a drsnejšou,“ povedala.

Bývalá prezidentka zároveň zdôraznila, že sloboda prejavu je základným pilierom demokratickej spoločnosti, no nesmie sa zamieňať s právom zastrašovať. „Sloboda prejavu je základným kameňom demokracie, ale nikdy sa nesmie stať slobodou zastrašovať. Ochrana dôstojnosti demokraciu neoslabuje – je to to, čo ju robí udržateľnou,“ uviedla.

Podľa Čaputovej sa obnova dôvery v demokraciu nezaobíde bez väčšieho zapojenia žien. Rozmanité líderstvo podľa nej prináša stabilnejšie a inkluzívnejšie riadenie spoločnosti. „Otázkou nie je, či sú ženy schopné viesť. Na to už história odpovedala. Otázkou je, či je naša politická kultúra pripravená chrániť tých, ktorí vedú,“ povedala.

Na záver vystúpenia sa prihovorila aj osobnejšie

Myslela pritom na svoje dcéry a na generáciu mladých Európaniek, ktoré dnes vyrastajú. „Nemali by byť odvážnejšie než ich bratia len preto, aby mohli slúžiť svojej krajine. Nemali by si musieť vypočítavať osobné riziko predtým, než zdvihnú hlas. Nemali by znova a znova dokazovať, že líderstvo nie je definované pohlavím,“ zdôraznila.

Podľa nej bude budúcnosť európskej demokracie závisieť aj od toho, či sa podarí vytvoriť bezpečné prostredie pre ženy vo verejnom živote. „Ak má demokracia prežiť, musí byť bezpečná pre ženy. Ak má byť obnovená, musí byť inkluzívna pre ženy. A ak má Európa zostať majákom hodnôt v nestabilnom svete, musí ukázať, že dôstojnosť, rovnosť a sloboda nie sú abstraktné princípy, ale žitá realita.“

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok si môžete použiť na účet: SK: IBAN91 020 0000 0043 7373 6457 (uveďte poznámky, stačí zrušiť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️