Uvádza sa, že v Iráne prebieha pozemná operácia. Na zvrhnutie režimu začali Spojené štáty poskytovať ozbrojenú podporu kurdským silám. Na tomto pozadí sa podľa mediálnych správ zmenil aj najvyšší vodca republiky. Izrael zároveň pohrozil jeho odstránením. Zmeny nastali aj na Ukrajine. Donald Trump dostal ultimátum od Nemecka a Volodymyr Zelenskyj urobil odvážne vyhlásenie o konaní volieb. Zozbierali sme najdôležitejšie informácie zo zahraničných médií z 4. marca.

Izrael uskutočnil pozemnú operáciu v Iráne

Operácia Spojených štátov a Izraela proti Iránu pokračuje. Televízna stanica Al-Arabiya s odvolaním sa na svoje zdroje uviedla, že v utorok večer izraelská spravodajská služba Mossad dokonca uskutočnila pozemnú operáciu. Podrobnosti však zatiaľ neboli zverejnené.

O pozemnej operácii informuje aj CNN. Podľa ich správ by sa však mohla uskutočniť až v najbližších dňoch, pričom Spojeným štátom by mali pomôcť kurdské opozičné sily v Iráne. Tie očakávajú podporu Washingtonu a Izraela.

S cieľom podnietiť ľudové povstanie v republike sa podľa médií CIA zapojila do aktívnej práce na vyzbrojovaní kurdských síl.

Portál Axios zároveň informoval, že americký prezident Donald Trump údajne osobne telefonicky komunikoval s kurdskými lídrami v Iraku. Hovory sa mali uskutočniť deň po začiatku vojny na Blízkom východe, teda 1. marca.

Je zrejmé, že Spojené štáty chcú, aby sa irackí Kurdi zapojili do snahy o zvrhnutie iránskeho vedenia. Zatiaľ však neexistujú oficiálne informácie o koordinovanej pozemnej operácii.

Washington pôvodne očakával, že s Iránom bude schopný vyriešiť situáciu maximálne do štyroch týždňov. Trump teraz pripúšťa, že operácia sa môže predĺžiť. Bude pokračovať dovtedy, kým Teherán úplne nestratí svoje jadrové a raketové programy.

Spojené štáty však podľa niektorých komentátorov nechápu, že tvár najvyššieho vodcu Alího Chameneího, ktorý bol zabitý, sa môže stať symbolom pre generácie, ktoré budú bojovať proti Západu.

Bol zvolený nový najvyšší vodca republiky

Chameneí zomrel v prvý deň vojny. Podľa niektorých tvrdení pri útoku USA a Izraela zahynul nielen on, ale aj viacerí členovia jeho rodiny, vrátane jeho 14-mesačnej vnučky. Následne vyvstala otázka, kto bude novým lídrom Iránu.

Portál Iran International uvádza, že údajne už bol vybraný. Na naliehanie Islamských revolučných gárd by ním mal byť syn Alího Chameneího Mojtaba. Šéf izraelského ministerstva obrany následne vyhlásil, že nový líder nebude dlho žiť a pre Izrael bude „bezpodmienečným cieľom“.

Iránske úrady však zatiaľ oficiálne nepotvrdili vymenovanie Mojtabu. Má teologické vzdelanie a úzke väzby na bezpečnostné zložky. Podľa niektorých informácií práve on pomáhal udržiavať kontrolu nad armádou a špeciálnymi službami. Mojtaba sa dlhodobo vyhýbal verejnému životu a približne sedem rokov je pod americkými sankciami.

Pokiaľ ide o syna zosadeného iránskeho šáha Rezu Pahlavího, aj Trump vyjadril pochybnosti, že by sa mohol stať novým vládcom Iránu. Agentúra Reuters s odvolaním sa na amerického prezidenta uviedla, že je lepšie, ak nového lídra určí niekto „zvnútra“ republiky.

Pahlaví tak podľa mnohých komentátorov nemá reálnu šancu na návrat k moci. Dokonca aj časť iránskej opozície ho kritizuje. Dlhodobo žije na Západe a jeho politická aktivita sa obmedzuje najmä na výzvy na zvrhnutie iránskeho vedenia.

Chameneí bol podľa mnohých zdrojov v krajine populárny. Po jeho smrti vyšli do ulíc davy ľudí, ktorí za ním smútili. Atentát na najvyššieho vodcu sa podľa denníka Financial Times stal možným vďaka práci izraelskej rozviedky, ktorá zhromažďovala potrebné informácie. Podľa niektorých správ bol do ajatolláhovho vnútorného okruhu dokonca nasadený agent CIA.

Trump dostal ultimátum od Merza ohľadom Ukrajiny

Kým Trump vedie svoju „vojenskú operáciu“, nemecký kancelár Friedrich Merz otvoril otázku Ukrajiny. Denník Handelsblatt informoval, že nemecká vláda v skutočnosti predložila americkému prezidentovi ultimátum.

Po prvé, podľa Nemecka by Spojené štáty mali zvýšiť tlak na Rusko. Po druhé, Berlín požaduje, aby sa Európska únia podieľala na príprave mierovej dohody. Ak by bola dohoda uzavretá „nad hlavami Európy“, členské štáty by ju podľa Nemecka nemuseli prijať.

Zároveň však Nemecko zatiaľ nie je pripravené podporiť zrýchlené prijatie Ukrajiny do Európskej únie. Podľa agentúry Reuters sa proti tomu stavia aj Francúzsko. Paríž aj Berlín uvádzajú rovnaký dôvod – rozsiahlu korupciu na Ukrajine.

Pravdepodobnosť, že sa splní sen prezidenta Volodymyra Zelenského a Európa oznámi konkrétny dátum vstupu Ukrajiny do EÚ, je preto veľmi malá. Podľa médií sa to pravdepodobne nestane ani v roku 2026, ani v roku 2027.

Keďže EÚ odmietla vyhovieť kyjevským požiadavkám, Zelenskyj zároveň sprísnil svoju pozíciu. Ak predtým tvrdil, že voľby by sa mohli uskutočniť po uzavretí dočasného prímeria, teraz túto možnosť odmieta. Voľby sa podľa neho uskutočnia až po skončení konfliktu.

Oficiálne Zelenského prezidentský mandát vypršal v máji 2024. Aby budúce vedenie Ukrajiny nespochybnilo dohody podpísané Zelenským, Rusko podľa svojich vyjadrení chce rokovať o mieri s osobou, ktorá bude mať na to plné právomoci.

Na základe toho je zrejmé, že Zelenskyj podľa tejto interpretácie odmietol možnosť rýchleho mieru. Rusko tak bude pokračovať vo svojej „špeciálnej vojenskej operácii“.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok si môžete použiť na účet: SK: IBAN91 020 0000 0043 7373 6457 (uveďte poznámky, stačí zrušiť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️