V Bulharsku platili bulharským leva. Od Nového roku však vstúpilo do eurozóny a prekvapivo vymenilo národnú menu za euro. Má to však jednu dobrú stránku - pre Slovensko, analyzuje novú situáciu ekonomický portál oPeniazoch.

Bulharsko je od 1. januára 21-vým členským štátom platiaci eurom. Z nich až sedem, teda celá tretina, pochádza z postkomunistického bloku, čo nám zaručuje silnejší hlas v rozhodovacom orgáne Európskej centrálnej banky (ECB).

Ako prvá postkomunistická krajina euro prijalo Slovinsko, nasledované neskôr Slovenskom, Estónskom, Lotyšskom, Litvou, Chorvátskom a Bulharskom. Krajiny Ostblocku tak získali dobrú šancu obsadiť miesta vo Výkonnej rade ECB, priznáva Bloomberg.

Už v máji Luis de Guindos zo Španielska uvoľní post viceprezidenta ECB. Uchádzajú sa oň kandidáti z Estónska, Lotyšska a Chorvátska. 

Presilovka 3:2?

O post viceprezidenta ECB prejavili záujem aj dvaja špičkoví západní politici: bývalý eurokomisár a šéf centrálnej banky Fínska Olli Rehn a bývalý portugalský minister financií Mario Centeno. Avšak takmer dve desaťročia po rozšírení eurozóny smerom na východ rastie podpora širšieho zastúpenia východoeurópskych krajín vo frankfurtskom sídle ECB.

V roku 2020 bývalý guvernér slovinskej centrálnej banky Boštjan Jazbec prehral súťaž o miesto vo Výkonnej rade ECB s Holanďanom Frankom Eldersonom. 

Slovinský minister financií Klemen Bostjančič v tejto súvislosti dodal, že východná Európa „bola zanedbávaná“ nielen z hľadiska vrcholových pozícií v ECB, ale aj v EÚ. „Každá krajina má v Rade guvernérov rovnaký hlas. Má zmysel domnievať sa, že je potrebná rovnováha aj na najvyšších pozíciách v ECB. Bolo by dobré mať tam niekoho z východnej Európy,“ potvrdil pre Bloomberg aj Atanas Pekanov, bývalý podpredseda vlády Bulharska.

Ódor do ECB?

Bloomberg v tejto veci oslovil aj bývalého viceguvernéra NBS, dočasného slovenského expremiéra a teraz europoslanca Ľudovíta Ódora (Progresívne Slovensko), ktorý takisto uviedol, že krajiny strednej a východnej Európy sú nedostatočne zastúpené. „Som za geografickú rovnováhu vo Výkonnej rade ECB. Najdôležitejším kritériom je však kompetentnosť,“ odkázal pohotovo Ódor. 

Brzdou EP i HDP

Otázka rozdelenia funkcií v ECB zaujíma aj obrovský Európsky parlament (EP), ktorý vypočúva kandidátov na pozície v ECB. A tam je už tradične pes zakopaný: Aj keď nemá právo veta, môže odložiť niektoré vymenovania. Bloomberg tiež upozornil, že ekonomická váha východných štátov eurozóny je „skromná“. Sedem postkomunistických krajín, ktoré prijali euro, predstavuje spolu menej ako 4 % HDP v porovnaní s vyše 70 % Nemecka, Francúzska, Talianska a Španielska dohromady. To by mohla byť hlavná prekážka pre získanie vplyvnejšej pozície vo vedení ECB.

Chorvátsky favorit

Shahin Vallée z Nemeckej rady pre zahraničné vzťahy (DGAP) stavia na to, že vplyvnú pozíciu v ECB získa guvernér chorvátskej centrálnej banky Boris Vujčič, prípadne jeho lotyšský či estónsky kolega Martinš Kazaks a Madis Müller. „Vujčič má pravdepodobne najlepšiu pozíciu na to, aby zastupoval záujmy regiónu. Termín na predkladanie nominácií na post viceprezidenta je 9. január. Rozhodnutie by mohlo byť oznámené do desiatich dní,“ vysvetlil Vallée.

Aj keby nik z "troch kráľov z východu" neuspel, do konca roka 2027 sa uvoľnia ďalšie tri zo šiestich miest vo Výkonnej rade ECB. Je najvyšší čas začať efektívne spájať sily v tomto zlomovom období pre hospodársku existenciu nesuverénnych krajín EÚ. A obdobne začať riešiť aj spravodlivé rozdelenie kresiel v Bezpečnostnej rade OSN, ktoré už dávno nezodpovedá rozloženiu síl vo svete.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤

️