Udalosti vo Venezuele podľa britského denníka The Guardian nepredstavujú len regionálny konflikt, ale signál zásadnej zmeny v globálnej politike Spojených štátov. Noviny hovoria o „putinizácii“ americkej zahraničnej politiky – o posune od snahy obchádzať medzinárodné pravidlá k ich otvorenému a demonštratívnemu porušovaniu. Dôsledky tohto prístupu podľa Guardianu ďaleko presahujú hranice Caracasu.

Denník upozorňuje, že prevzatie moci prezidentom Nicolásom Madurom sa ukázalo ako funkčné riešenie, a práve to je najznepokojujúcejší moment celej operácie. Úspech zásahu posilnil istotu prezidenta Donalda Trumpa vo vlastnú beztrestnosť a otvoril priestor pre ďalšie silové kroky v záujme kontroly nad územiami a strategickými zdrojmi.

Podľa Guardianu pritom nejde o obranu demokracie ani o snahu nastoliť spravodlivosť. Skutočným motívom Washingtonu má byť venezuelská ropa – záujem, o ktorom Trump hovoril otvorene a bez diplomatických zábran.

Obavy v Teheráne aj Kodani

Dopady venezuelského zásahu už podľa britského denníka vyvolávajú znepokojenie aj v ďalších krajinách. Medzi nimi je Irán, kde Trump v posledných dňoch vyhlásil, že USA sú pripravené „chrániť protestujúcich“. Vyhlásenie zaznelo v kontexte rastúceho napätia a je vnímané ako signál možnej eskalácie.

Zvýšenú pozornosť venuje Guardian aj Dánsku. Trumpova administratíva totiž opakovane naznačila, že USA sú pripravené získať Grónsko „všetkými potrebnými prostriedkami“. Minulý mesiac dánska vojenská spravodajská služba po prvýkrát oficiálne označila Spojené štáty za potenciálnu hrozbu pre bezpečnosť krajiny – krok, ktorý by bol ešte pred niekoľkými rokmi nepredstaviteľný.

Kuba a Mexiko v hľadáčiku

Na sobotnej tlačovej konferencii Trump rozšíril zoznam krajín, ktoré podľa neho vyžadujú zásah USA, o Kubu. Vyhlásil, že je „veľmi podobná“ Venezuele a že Spojené štáty chcú „pomôcť kubánskemu ľudu“. Minister zahraničných vecí Marco Rubio následne odkázal Havane, že by sa mala „obávať“ vývoja po udalostiach vo Venezuele.

Trump zároveň naznačil, že terčom jeho pozornosti by sa mohlo stať aj Mexiko. „Mexická prezidentka je skvelá žena, ale krajinu neriadi ona. Mexiko riadia kartely. Budeme musieť s nimi niečo urobiť,“ vyhlásil prezident doslovne. Aj tento výrok Guardian interpretuje ako prípravu verejnosti na možný zásah.

Svet sa vracia k politike sfér vplyvu

Z týchto vyjadrení a krokov vyvodzuje The Guardian širší záver: svet sa rýchlo vzďaľuje od systému medzinárodných pravidiel a približuje sa k realite, v ktorej rozhoduje vojenská sila a súťaž o sféry vplyvu. Právo a diplomacia ustupujú logike moci.

Potenciálny zoznam ďalších cieľov amerických zásahov sa tak podľa Guardianu črtá pomerne jasne: Grónsko, Kuba, Mexiko, Irán – a v úplnom pokoji by podľa denníka nemala byť ani Kanada.

Reakcia z Kodane: spojenci, nie kolónie

Na vyjadrenia o Grónsku už reagoval aj dánsky veľvyslanec v USA Jesper Møller Sørensen. Na sociálnej sieti X odpovedal na príspevok Katie Millerovej, v ktorom označila Grónsko za súčasť USA.

„Malá pripomienka o USA a Dánskom kráľovstve: sme blízki spojenci a mali by sme v tejto úlohe pokračovať. Bezpečnosť USA je aj bezpečnosťou Grónska a Dánska. Grónsko je už súčasťou NATO,“ uviedol veľvyslanec.

Zároveň pripomenul, že Dánsko výrazne zvyšuje svoje záväzky v oblasti obrany Arktídy. „Len v roku 2025 sme sa zaviazali vyčleniť 13,7 miliardy dolárov na operácie v Arktíde a Severnom Atlantiku. Pretože berieme našu spoločnú bezpečnosť vážne,“ dodal.

Na záver však zaznelo aj jasné varovanie: „Očakávame plné rešpektovanie územnej celistvosti Dánskeho kráľovstva.“

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳     Príspevok si môžete použiť na účet: SK: IBAN91 020 0000 0043 7373 6457 (uveďte poznámky, stačí zrušiť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní.  ❤️

Bla