Tentoraz protestovali proti snehu.

Na pódiu sa k mikrofónu s barlami v rukách a nohou v sadre postavil prvý rečník. Bol to SÁM VEĽKÝ, hlavný organizátor protestu Dosť bolo snehu. Odkašlal si, lebo v hrdle mu čosi zachrochtalo. Trikrát pozdravil, ako sa na VEĽKÉHO patrí: „Dobrý večer! Dobrý večer! Dobrý večer!“ Samozrejme, všetko s patričným aplauzom. Keď potlesk stíchol, pokračoval: „Priatelia, budem sluš...“ znova zachrochtal, „pardon, budem stručný. Sami vidíte, ako to v našom meste vyzerá. Kam sa pozrieš, samý sneh.“ Námestie zahučalo: „ Sa-mý sneh, sa-mý sneh, sa-mý sneh, fúúúj!!!!“ Dlhé fúúúj prerušil s jednou rukou v sadre druhý rečník. Druhou zdvihol transparent so snehuliakom na šibenici a spustil: „Milí moji, takto to ďalej nepôjde. Musíme s tým niečo urobiť!“ Dav spustil: „U-ro-biť! U-ro-biť! U-ro-biť!“ Sadrová ruka sa opäť ujala slova: „Ale čo? Ale čo?“  Dav nerozumel, preto niekto skríkol:  „ Čo? Lečo? Aké lečo? Majú lečo?“ Dav mlčal.  Skandovať lečo, lečo sa videlo každému sprosté. Ešteže jeden občan s červeným nosom do toho zvolal: „Odvolať Perinbabu! A druhý sa pridal: „ Aj Mrázika!“ To vyhecovalo nespokojných občanov a celé námestie zahučalo: „Od-vo-lať! Od-vo-lať! Od-vo-lať!“ Lenže to sa nepáčilo staršiemu mužovi, očividne milovníkovi kultúry a dobrých filmov. Zmierlivým, ba až prosebným hlasom predniesol: „Priatelia, ľudia, nože nebláznite! A čo budeme pozerať na budúce Vianoce?“ To v ľuďoch tak silno zarezonovalo, že začali skandovať : „Via-no-ce! Via-no-ce! Via-no-ce!“  

A rozvášnený dav sa rozpŕchol domov dojedať medvedie labky.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳     Príspevok si môžete použiť na účet: SK: IBAN91 020 0000 0043 7373 6457 (uveďte poznámky, stačí zrušiť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní.  ❤️