Rastúce pochybnosti o transparentnosti využívania európskych peňazí na Ukrajine, ktoré vyvolal rozsiahly korupčný škandál v Kyjeve, posilňujú aj kritické hlasy naprieč Európou. Od výhrad nemeckého kancelára k potrebe protikorupčných reforiem, cez odmietnutie plenárnej rozpravy v Európskom parlamente, až po otvorené útoky českého predsedu parlamentu Tomia Okamuru či uznanie z Budapešti. Maďarský premiér Viktor Orbán zároveň odmietol všetky tri návrhy Európskej komisie na financovanie ďalšej pomoci Ukrajine, označil ich za absurdné a vyzval na ukončenie „bruselskej slepej uličky“. Debata o pokračovaní vojenskej a finančnej podpory Kyjeva tak v Únii naberá na intenzite.

K výhradám Maďarska a Slovenska sa pridáva aj Česko, kde politické špičky čoraz hlasnejšie spochybňujú ďalšie financovanie Ukrajiny a žiadajú tvrdšie podmienky aj prísnejšiu kontrolu európskych peňazí. Budapešť už nie je sama v spochybňovaní toho, ako sa na Ukrajine používajú peniaze európskych daňových poplatníkov, najmä po rozsiahlych korupčných odhaleniach presahujúcich 80 miliónov eur v Kyjeve.

Aj nemecký kancelár Friedrich Merz minulý týždeň zdôraznil, že „očakávame, že Ukrajina bude pokračovať v protikorupčných opatreniach a reformách vo svojej vlastnej krajin

Liberálna frakcia EĽS v Európskom parlamente však zablokovala žiadosť o plenárnu rozpravu o rizikách, že peniaze daňových poplatníkov EÚ budú zaslané do Kyjeva.

Skupina Patriots for Europe predložila žiadosť s argumentom, že „zabezpečenie transparentnosti a zodpovednosti nie je ‚zaujatím strany‘ – je našou povinnosťou chrániť Európanov, najmä v čase, keď Komisia žiada o ďalšie finančné prostriedky vo výške 135 miliárd eur“.

Kritike sa v stredu pripojil aj Tomio Okamura, líder českej pravicovej strany Sloboda a priama demokracia (SPD) a dnes predseda Poslaneckej snemovne.

S odvolaním sa na tvrdenie Viktora Orbána, podľa ktorého bola na Ukrajine odhalená „mafiánska sieť úzko spojená s prezidentom Volodymyrom Zelenským“, Okamura vyhlásil, že „Česká republika by nemala platiť za skorumpovaný režim na Ukrajine“ a vyzval, aby nebol poskytnutý „ani jeden cent“ navyše.

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó Okamuru za jeho vyhlásenie pochválil a dodal, že to bolo „veľmi dobre povedané, pán predseda“.

Kaja Kallas, najvyššia diplomatka EÚ, označila korupčný škandál za „mimoriadne nešťastný“ a vyhlásila, že Kyjev by ho mal „brať veľmi vážne“. Podľa kritikov by však mala rovnako vážne konať aj Brusel.

Orbán odmietol všetky tri návrhy foriem financovania Ukrajiny

Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán vo štvrtok na Facebooku reagoval na list predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej, v ktorej EK žiada od členských štátov Európskej únie viac financií na podporu Ukrajiny. Premiér v príspevku odmietol všetky tri návrhy foriem financovania Ukrajiny, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Von der Leyenová požiadala členské štáty EÚ o 135 miliárd eur a navrhla tri spôsoby financovania. Orbán označil všetky tri možnosti za absurdné a poznamenal, že zámerom Maďarska je zamerať sa na dosiahnutie mieru. K spomínanej sume premiér poznamenal, že je „cenou za pokračovanie vojny“.

„Prvým návrhom formy financovania je, aby sa členské štáty zložili dobrovoľne z vlastných rozpočtov. Akoby nemali nič lepšie na práci. Druhou možnosťou je známy bruselský kúzelnícky trik - čerpanie spoločného úveru. Dnes na vojnu nie sú peniaze, takže za ňu zaplatia naše vnúčatá. Je to absurdné,“ píše v príspevku maďarský premiér.

Tretí návrh, ktorý označil Orbán za „pohodlné riešenie“, by sa týkal zmrazených aktív. Podľa maďarského premiéra sú dôsledky tejto možnosti nepredvídateľné a Úniu by čakalo množstvo súdnych sporov a kolaps eura.

„Voľme teda zdravý rozum. Prestaňme financovať vojnu, ktorú nemožno vyhrať, a posielať peniaze skorumpovanej ukrajinskej vojnovej mafii a sústreďme svoje úsilie na dosiahnutie mieru. Je čas vrátiť sa z bruselskej slepej uličky,“ uzavrel Orbán.

Predsedníčka EK v pléne Európskeho parlamentu (EP) 13. novembra v Bruseli vyhlásila, že je nevyhnutné dostať ruského prezidenta Vladimira Putina k rokovaciemu stolu a ukončiť vojnu na Ukrajine. Zdôraznila, že Komisia pracuje na možnostiach, ako pokryť finančné potreby Kyjeva na nasledujúce dva roky, k čomu sa na októbrovom summite EÚ prihlásili aj lídri členských štátov. Ako najefektívnejšie riešenie opäť označila takzvanú reparačnú pôžičku financovanú zo zmrazených ruských aktív.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳  Príspevok si môžete použiť na účet: SK: IBAN91 020 0000 0043 7373 6457 (uveďte poznámky, stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní.  ❤️