Publicista Karol Lovaš trošku trpkú príchuť vníma pri dojímaní sa nad 17-tym novembrom predovšetkým v Česku. Ale pochopiteľne, aj na Slovensku. Mnohí sa totiž hrdia antikomunistickým, alebo antisocialistickým postojom, no voliči túto otázku evidentne neriešia, píše publicista na Facebooku.

Lovaš celkom nerozumie dnešnej zášti voči tým, ktorí stoja na tribúnach, ale aj im pripomína, že bez dialógu by to nešlo ani v roku 1989 tak „zamatovo“. Aj normalizácia by bez Husákových skúseností s väzením možno prebiehala ďaleko horšie. Odkaz Novembra preto Lovaš vidí nie len v dialógu, ale aj v hľadaní vzájomných prienikov. Nesmieme sa nechať zožrať nenávisťou. Lebo aj demokracia nám vracia len to, čo do nej vkladáme.

Stáli pred kamerou, neskôr na revolučných pódiách

„Na Pražskom hrade sedí bývalý komunista. Je ním aj budúci český premiér. Po ére Václava Havla padol mýtus o českom antikomunizme,“  upozorňuje Lovaš  tým, že pre voliča toto rozhodne nie je podstatná otázka. Pripomína, že revolúciu robili okrem disidentov a študentov aj umelci. „Nikto pod pódiom sa nečudoval: „Súdružka, zaslúžilá umelkyňa, aj vy ste tu? Celé roky sme vás videli v televízii a vo filme. Nakupovali ste v Tuzexe. Požívali výhody starého režimu. A teraz? Robíte revolúciu. Bravo! A vy, súdruhovia, tiež ste tu? Celú normalizáciu ste nás bavili svojím kúzelníkom. Bravo!,“  konštatuje publicista. Ak sa ale nad tým nepohoršovali ľudia vtedy, prečo tak robia dnes?

Bez dialógu by to nešlo

„Pri dojímaní by sme nemali zabudnúť ani na komunistov. Boli druhou stranou procesu vedúceho od socializmu k demokracii. Bez Adamca na jednej strane a Havla na druhej, bez ich vzájomného dialógu, ochoty a schopnosti spolu hovoriť a počúvať sa, bez Mostu Michala Horáčka a Michaela Kocába, mohlo dopadnúť všetko inak,“  zdôrazňuje Lovaš pripomínajúc aj na Gustáva Husáka. Ten vďaka väzeniu vedel, čoho sú jeho spolupartajníci schopní. A paradoxne vďaka tomu sa počas normalizácie nezopakovali hrôzy z 50-tych rokov, teda praktiky prezidentov Gottwalda, Zápotockého a Novotného.

O čom teda je odkaz Novembra?

Podľa Lovaša odkaz Novembra tkvie v prijatí pravdy o – Novembri. A o tom, že je výsledkom oboch strán. „Veľkosť Ladislava Adamca a Václava Havla je v tom, že historické poslanie zvládli k prospechu celej spoločnosti. Komunisti ani disidenti neboli homogénne celky. O to väčší obdiv vzbudzujú obaja páni. Udržali svojich v pokoji a kľude,“  vysvetľuje Lovaš a ako príklad uvádza, že Rakúsko-Uhorsko neskončilo bez obetí. Rovnako, ako nacizmus nie.

Inšpiratívny koniec socializmu

„Na rozdiel od konca socializmu, ktorý skončil v roku 1989 bez jednej jedinej obete na živote. Inšpiratívne. Najmä v demokracii, v ktorej nevieme medzi sebou diskutovať. Rozprávať. Iba kričíme, hejtujeme a nálepkujeme. Neznesieme inakosť druhého,“  vidí problém súčsnosti Lovaš.

Kedy budú ľudia spokojní?

„Pokiaľ bude demokracia len vládou víťazov, ktorí môžu po voľbách všetko, časť národa zostane vždy nespokojná. Podstatou demokracie je dialóg. Spolupráca. Keď sa jej nenaučíme, nebudú nám stačiť antidepresíva,“  myslí si publicista s tým, že našim cieľom nesmie byť za každú cenu poraziť protistranu, ale potrebujeme nájsť niečo, čo máme spoločné. V tejto súvislosti pripomína slová Alojza Lorenca: „Každé víťazstvo je len príležitosťou a podcenenie rizík tejto výhry vedie spravidla k sklamaniam.“

Čím sa dojíma Karol Lovaš?

„Nenávisť a závisť sú na nič. Zožerú nás a nič z nich nemáme. Nič nezískame. Iba strácame,“  cituje Lovaš slová Jiřího Diensbiera, ktorý bol vo väznený spoločne s Václavom Havlom a nedávno zosnulým kardinálom Dukom. Aj nám radí, aby sme sa nenechali zožrať nenýávisťou. Lebo aj demokracia nám vráti len to, čím ju kŕmime. A my sme našou nenávisťou z nej urobil šelmu. Miesto, v ktorom sa žije len veľmi ťažko.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳   Príspevok si môžete použiť na účet: SK: IBAN91 020 0000 0043 7373 6457 (uveďte poznámky, stačí zrušiť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní.   ❤️