Mnohí Rusi, ktorí sa do Lotyšska prisťahovali počas trvania ZSSR sú už viac, ako tri desaťročia „občanmi druhej kategórie“. V Lotyšsku síce mohli žiť, no mali osobitný právny štatút „neobčanov“ – neboli občanmi žiadneho štátu. Nedávno poslanec NR SR Marián Kéry (Smer-SSD) priblížil právnu normu, podľa ktorej bola prvá skupina etnických Rusov deportovaná do Ruska – pokiaľ nesplnili tri podmienky, z ktorých dve sú vyslovene diskriminačné. V najnovšom statuse poslanec na príbehoch bežných ľudí ilustruje toto nariadenie v praxi.
Na ľudí s ruským pôvodom boli v Lotyšsku v rámci novelizovaného migračného zákona pripravené tri podmienky, ktoré museli splniť, pokiaľ chcú zostať žiť v Rusku. Marián Kéry popisuje v statuse príbehy spisovateľky a jej chorého manžela, manželského páru a zrakovo postihnutého seniora, ktorí boli deportovaní – lebo nesplnili podmienky. Tieto príbehy ukazujú, že nejde o nejaké administratívne formality, ale o reálny zásah do osudov ľudí. Vyhostených z EÚ. A Európa mlčí, lebo veď ide o Rusov... Marián Kéry v závere pripomína silnú myšlienku a upozornenie, prečo sa týchto ľudí treba zastať.
M. Kéry vysvetľuje, že dve z troch podmienok novelizovaného migračného zákona sú vyslovene diskriminačné. Ak však ruskí občania chcú pokračovať v trvalom pobyte v Lotyšsku, musia ich splniť. „Preukázanie znalosti lotyšského jazyka minimálne na úrovni A2 a tiež ,,bezpečnostné a biografické kontroly.” Treťou podmienkou bolo podanie žiadosti o štatút dlhodobého obyvateľa Európskej únie. Termín splnenia všetkých troch bol daný do konca júna tohto roku,“ priblížil Kéry 20. októbra s tým, že ten, kto neodovzdal dokumenty včas, či sa nepreukázal skúškou z jazyka dostal oznámenie, že do 13. októbra musia opustiť krajinu. Takýchto ľudí je zhruba 840.
Stovky ľudí, ktorí „sa previnili“ len tým, že oni sami, prípadne ich predkovia sa počas trvania ZSSR prisťahovali do Lotyšska čelia tlaku a príkazom na odchod. „Ich konkrétne príbehy, o ktorých sa verejnosť postupne dozvedá, ukazujú, že nejde o administratívne opatrenie, ale o systematické prenasledovanie podľa pôvodu. A premyslený, cielený tlak na všetko protiruské v Lotyšsku. Ak toto nie je šovinizmus, tak potom čo?,“ uvažuje pohoršený poslanec. Ten pripomína, že medzi nové pravidlá patria povinné jazykové skúšky, bezpečnostné kontroly zamerané na Rusov a tiež preverovanie lojality. Kto nevie dostatočne po Lotyšsky, neodpovie „správne“, krajinu buď „dobrovoľne“ opustí, alebo bude deportovaný.
„Ona sa narodila v Rige ruským rodičom, jej manžel je etnický Lotyš, syn vojaka Červenej armády, ktorý zomrel v posledných dňoch II. svetovej vojny. A jeho starý otec bol v roku 1941 popravený gestapom,“ popisuje Kéry osud dvojice. Ona napísala niekoľko zbierok básní a detských kníh, je členkov ruského spisovateľského zväzu a za detské knihy získala v r. 2016 Medzinárodnú cenu Sergeja Michalkova.
„Úspešne zložila jazykovú skúšku, zarazila ju ale jedna otázka v dotazníku, ktorá znela: Schvaľujete zbúranie pamätníka vojakov Červenej armády, ktorí oslobodili Rigu od nacizmu? Postavený bol v Parku víťazstva v Rige v roku 1985, v auguste 2022 ho lotyšské úrady zbúrali. Spisovateľka odpovedala záporne. Reakcia lotyšských úradov? Za to, čo si 75-ročná Ľudmila „dovolila“, dostala mesiac na vysťahovanie sa z Lotyšska,“ popisuje poslanec aktuálnu rodinnú situáciu ruskej spisovateľky v Lotyšsku. Bez peňazí a s chorým manželom bola Ľudmila deportovaná do Pskova, kde sa zložila v ubytovni s ďalšími zhruba 1400 ľuďmi z Pobaltských krajín, ktorí skončili rovnako.
V Lotyšsku prežili vo vlastnom byte, normálne pracovali, mali tu korene a zázemie. Mali však ruský pôvod a nové požiadavky nedokázali splniť. Prišli preto o všetky doterajšie občianske práva. Nemajú dôchodok, registráciu bydliska, ani nárok na zdravotnú starostlivosť. „ Keďže však napriek tomu odmietli odísť z Lotyšska „dobrovoľne“, úrady ich zatkli a odviedli do detenčného centra pre cudzincov v druhom najväčšom lotyšskom meste Daugavpilsi. Tam ako zločinci čakali na deportáciu. Ich jedinou vinou, ich jediným „zločinom“ bolo, že sa narodili ruským rodičom a mali tak ruskú národnosť,“ vykresľuje Kéry ich osud.
Pre Lotyšsko pracoval viac, ako štyri desaťročia. Jazykovú skúšku nemohol absolvovať úspešne kvôli slabomu zraku. Pochopenie však bolo nahradené výzvou na opustenie krajiny. Bez empatie, či budúcnosti. „Dnes je z neho muž bez domova, bez istoty, bez dôstojnosti. „Zdá sa mi,“ hovorí, „že úrady by najradšej vyhostili všetkých rusky hovoriacich. Vytvorili zákony len preto, aby nás mohli odstrániť,“ cituje 74-ročného Grigorija Marián Kéry.
Marián Kéry na týchto troch príbehoch upozorňuje na posolstvo so šovinistickým, protiruským odtieňom. Upozorňuje tiež, že Európa si kedysi sľúbila, že vyháňanie ľudí kvôli jazyku, pôvodu, či kultúre sa už nikdy nebude opakovať. Dnes to tu máme opäť – jazykové testy, strata práv, nakoniec vysídlenie „nevhodných“ ... a Európa nič. „Nie, toto nie je obhajoba Moskvy ani Putinovej politiky. Je to obhajoba rovnosti, spravodlivosti a zdravého rozumu. Pretože ak dnes mlčíme, keď deportujú Rusov, zajtra môžu deportovať kohokoľvek iného. História sa opakuje vždy vtedy, keď sa ľudia presvedčia, že „teraz je to iné,“ dodáva poslanec.
Martin Niemöller bol nemecký pastor, teológ a autor krátkej, no veľmi silnej myšlienky, ktorú Marián Kéry cituje: „Keď prišli po komunistov, mlčal som, lebo som nebol komunista. Keď prišli po sociálnych demokratov, mlčal som, lebo som nebol sociálny demokrat. Keď prišli po odborárov, mlčal som, lebo som nebol odborár. Potom prišli po mňa — a už nebolo nikoho, kto by sa za mňa vyslovil." Jeho zdvihnutý prst zvlášť citlivo znie pre občanov na juhu Slovenska, kde žije množstvo ľudí Maďarskej národnosti. „Predstavte si, že by to robili na Slovensku s občanmi maďarskej národnosti...," ponúka desivú predstavu jedna z diskutujúcich...
veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.
Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.
Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.
💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤