Európska únia pripravuje jedno z najdrastickejších opatrení vo svojej nedávnej histórii - zákaz cigaretových filtrov a elektronických cigariet. Návrh je súčasťou pozície EÚ na nadchádzajúcu konferenciu Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) o kontrole tabaku (COP11), ktorá je naplánovaná na 17. – 22. novembra v Ženeve.

Opäť bez demokratickej diskusie

Okrem sanitárneho alebo environmentálneho naratívu však plán predstavuje nový pokus Bruselu o sústredenie fiškálnych a regulačných právomocí na úkor členských štátov.

Návrh, vypracovaný pod dohľadom Komisie Ursuly von der Leyenovej, nevzniká z vnútornej demokratickej diskusie, ale zo snahy zosúladiť sa s Rámcovým dohovorom WHO o kontrole tabaku (FCTC). Konkrétne dokument EÚ zo 7. októbra 2025 nalieha na európske krajiny, aby „obmedzili alebo zakázali predaj elektronických nikotínových systémov, zahrievaného tabaku a nikotínových vrecúšok“, pričom ich považujú za hrozbu rovnocennú tradičnému tabaku.

To, čo sa javí ako technický krok, je v skutočnosti prenosom európskej regulačnej suverenity na medzinárodnú agentúru bez demokratickej legitimity. Brusel má v úmysle nielen podpísať záväzky v mene členských štátov, ale ich prostredníctvom nadchádzajúcej revízie smernice o tabakových výrobkoch aj automaticky začleniť do práva EÚ.

V praxi by to znamenalo, že rozhodnutia prijaté v ženevských kanceláriách by sa mohli stať záväznými zákazmi v Madride, Ríme alebo Varšave – bez parlamentnej diskusie alebo národného posúdenia vplyvu.

Argument o zdraví ako dymová clona

Rada EÚ odôvodňuje návrh tvrdením, že filtre sú „jedným z najznečisťujúcejších odpadov na planéte“ a že ich odstránenie by pomohlo dosiahnuť klimatické ciele. Tento naratív – zmes rétoriky verejného zdravia a inštitucionálneho environmentalizmu – však slúži ako zámienka na presadzovanie agendy hospodárskej a fiškálnej kontroly.

Európska komisia súbežne vyvíja dva kľúčové nástroje: smernicu o spotrebnej dani z tabaku (TED) a smernicu o spotrebnej dani zo surového tabaku (TEDOR). Spoločne by umožnili Bruselu priamo vyberať až 15 % vnútroštátnych príjmov zo spotrebnej dane a zvýšiť clá na určité výrobky až o 900 %. Ak by boli prijaté, bolo by to prvýkrát, čo si EÚ privlastní tradičnú fiškálnu právomoc členských štátov.

Takzvaná „križiacka výprava proti tabaku“ sa tak stáva nástrojom na opätovnú centralizáciu moci a financovanie byrokratického aparátu EÚ pod rúškom verejného zdravia.

Pasca „vedeckého konsenzu“ a úloha mimovládnych organizácií

Za touto ofenzívou sa skrýva sieť mimovládnych organizácií financovaných samotnou Európskou komisiou, ktoré pôsobia ako zosilňovače politík WHO. Skupiny ako Partnerstvo pre bezdymové prostredie, Európska organizácia pre boj s rakovinou a Európska respiračná spoločnosť zamestnávajú viac ako 30 registrovaných lobistov v Bruseli a ročne míňajú viac ako 2 milióny eur na vyvíjanie tlaku na inštitúcie EÚ, aby „dodržiavali odporúčania WHO“.

Mechanizmus je dobre známy: Brusel financuje tieto organizácie, tie zase požadujú zosúladenie práva EÚ s WHO a Komisia prezentuje ich požiadavky ako „konsenzus občianskej spoločnosti“. Uzavretá spätná väzba vplyvu, kde občania platia za stratu suverenity.

Ten istý vzorec sa už desaťročia používa na ospravedlnenie politík v oblasti klimatických zmien, masovej imigrácie, rodovej ideológie a iných nadnárodných programov.

Ak by sa nové nariadenie presadilo, priamo by zasiahlo viac ako 80 000 európskych výrobcov tabaku, najmä v Taliansku, Grécku, Španielsku a Poľsku, ako aj desaťtisíce malých obchodov a predajcov tabaku závislých od tohto obchodu, a zároveň by posilnilo tretie krajiny, ako je Maroko alebo Čína.

Škoda by však nebola len ekonomická. Model rozhodovania, ktorý sa formuje – založený na záväzných medzinárodných záväzkoch prijatých bez národných hlasovaní – narúša princíp subsidiarity, na ktorom bola Únia založená.

Paradoxne, krajiny s najlepšími výsledkami v znižovaní fajčenia, ako napríklad Švédsko, ktoré znížilo svoju mieru na 5 % vďaka regulovaným alternatívam, ako je snus a nikotínové vrecúška, by boli penalizované za prijatie účinných národných politík mimo dogmy WHO.

Zatiaľ čo Ursula von der Leyenová doma sľubuje „menej regulácie a viac ekonomickej slobody“, jej Komisia v Ženeve podpisuje prohibicionistický manifest, ktorý vypracovali nevolení byrokrati.

V Bruseli hovoria o „zjednodušení regulácie“, no na medzinárodných fórach rokujú o nových vrstvách globálnej byrokracie, od tabaku až po digitálne zdravie a riadenie klímy. Je to tá istá dvojitá diskusia, akú sme videli pri Zelenej dohode a pandemických obmedzeniach: rozhodnutia prijaté v mene „núdze“, ale mimo demokratickej kontroly.

Nikto nespochybňuje, že štáty by mali chrániť verejné zdravie. To však neznamená vzdať sa suverenity – ani akceptovať, že sieť mimovládnych organizácií a medzinárodných technokratov by mala diktovať, čo môžu európske krajiny vyrábať, predávať alebo zdaňovať.

Skutočná ochrana zdravia – a slobody – si vyžaduje opätovné získanie schopnosti nezávisle prijímať zákony, zabezpečenie transparentnosti vo financovaní mimovládnych organizácií a podrobenie každého nového nariadenia parlamentnej diskusii a hlasovaniu.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️