Európa musí niesť leví podiel na zaručení bezpečnosti Ukrajiny! Európske diskusie o vyslaní mierových síl však odhalili ostré politické rozdiely. Je otázne, či oslabené európske armády dokážu dôveryhodne splniť požiadavku USA. A mnohí odmietajú platiť stovky miliárd Zelenskému na zbrane.

„Európa bude musieť niesť leví podiel bremena, pokiaľ ide o zaručenie bezpečnosti pre Ukrajinu," uviedol viceprezident USA J. D. Vance. „Je to ich kontinent, je to ich bezpečnosť a prezident sa vyjadril veľmi jasne – budú musieť v tomto smere vystupovať,“ povedal v stredu 20. augusta a zdôraznil tak požiadavku prezidenta Donalda Trumpa, aby európske národy prevzali primárnu zodpovednosť za bezpečnosť Ukrajiny, informuje portál European Conservative.

Už žiadne bianko šeky z USA

Trump vylúčil nasadenie amerických vojsk na Ukrajine, hoci naznačil, že Washington by mohol poskytnúť leteckú podporu ako súčasť akejkoľvek dohody o ukončení tri a pol roka trvajúcej vojny na Ukrajine.

Keďže už Kyjevu boli zaslané miliardy dolárov americkej pomoci, Biely dom trvá na tom, že nebude pokračovať vo „vypisovaní bianko šekov“, čím dal jasne najavo, že Európa musí znášať podstatnú časť nákladov.

Táto politika je v súlade s Trumpovými požiadavkami, aby európski členovia vojenskej aliancie NATO vynakladali viac peňazí na vlastnú obranu namiesto toho, aby sa v oblasti bezpečnosti spoliehali na Ameriku.

Fico si to nevie predstaviť

Slovenský premiér Robert Fico uviedol, že pokiaľ povedie aktuálne úsilie amerického prezidenta Donalda Trumpa k dosiahnutiu mieru na Ukrajine, pôjde o Trumpov obrovský osobný úspech. Napriek tomu však podľa Fica zostáva mnoho otázok nevyriešených, najmä v oblasti bezpečnostných garancií.

Fico rázne odmieta nápady, že by Ukrajina nakúpila americké zbrane v hodnote sto miliárd dolárov, ale zaplatili by to členské štáty Európskej únie. „To si neviem predstaviť ani v najdivokejšom sne,“ vyhlásil.

Viac v článku:

Ostré rozdiely v samotnej Európe

Európske diskusie o vyslaní mierových síl medzitým odhalili ostré politické rozdiely. V Nemecku kancelár Friedrich Merz opatrne naznačil otvorenosť voči možnej úlohe a zároveň zdôraznil, že akékoľvek nasadenie by si vyžadovalo mandát Spolkového snemu a koordináciu s partnermi.

Ale dokonca aj jeho minister zahraničných vecí varoval, že takáto misia „by nás pravdepodobne zahltila“.

Pravicová opozičná strana Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktorá v súčasnosti vedie v celoštátnych prieskumoch verejnej mienky, obvinila Merza z podnecovania vojny už len za to, že zvažoval myšlienku pozemných vojsk, a odsúdila túto myšlienku ako „nebezpečnú a nezodpovednú“.

Verejná mienka je vyvážená: 49 % Nemcov podporuje účasť vojakov, zatiaľ čo 45 % je proti. Odpor je obzvlášť silný na východe, kde sa budúci rok uskutočnia regionálne voľby. Kritici tvrdia, že nemecké ozbrojené sily sú stále nedostatočne financované a preťažené.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron a britský premiér Keir Starmer vyjadrili podporu záväzkom európskych vojsk v rámci povojnového urovnania. Je však otázne, či oslabené európske armády dokážu takéto sľuby dôveryhodne splniť, vzhľadom na roky nedostatočných investícií a ich pokračujúcu závislosť od amerických spôsobilostí.

Zelenskyj si stále hudie svoje

Pre Ukrajinu zostávajú bezpečnostné záruky prioritou. Prezident Volodymyr Zelenskyj odmietol ústupky v oblasti územia napriek Trumpovmu návrhu, že „výmena území“ by mohla byť ústrednou súčasťou akejkoľvek mierovej dohody.

Rusko v súčasnosti kontroluje jednu pätinu územia Ukrajiny. Má úplnú kontrolu nad Luhanskou oblasťou, ako aj nad Krymským polostrovom. Tri ďalšie oblasti, Donecká, Chersonská a Záporožská, sú pod čiastočnou ruskou kontrolou.

Zelenskyj vo štvrtok 21. augusta vyhlásil, že sa môže stretnúť s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, ale až po tom, čo jeho krajina dostane bezpečnostné záruky. "Musíme pochopiť, čo bude ktorá krajina v každom konkrétnom okamihu pripravená urobiť."

Vylúčil zapojenie Číny ako garanta s odvolaním sa na príklon Pekingu k Moskve. Navrhol Švajčiarsko, Rakúsko alebo Turecko ako možné miesta pre budúce rokovania, na ktorých sa zúčastní on, Trump a Putin.

Bez Ruska je to cesta nikam!

Rusko však akýkoľvek návrh na vyslanie mierových síl spojených s NATO jednoznačne odmietlo. Minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v stredu označil pokusy Západu o vyriešenie bezpečnostných otázok týkajúcich sa Ukrajiny bez účasti Moskvy za „cestu nikam“. "Nemôžeme súhlasiť s tým, že sa teraz navrhuje riešiť otázky bezpečnosti, kolektívnej bezpečnosti bez Ruskej federácie. To nebude fungovať."

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️